Ján Tazberík študoval v rokoch 1965 – 1968 na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote, 1971 – 1976 filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1976 – 1977 pôsobil na Katedre marxizmu-leninizmu Vysokej školy technickej, 1977 – 1980 na Katedre estetiky Filozofickej fakulty UK, 1980 – 1984 vo Výskumnom ústave kultúry, 1984 – 1985 znova na Katedre estetiky Filozofickej fakulty UK, 1986 – 1991 v Literárnovednom ústave SAV, 1992 – 1993 konateľ v TCS, s. r. o., od 1993 pracovník a neskôr riaditeľ Národného osvetového centra v Bratislave (do r. 2012). Debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), po nej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012). Spolu s V. Brožíkom napísal monografiu Dialektika umeleckej kultúry (1988). Recenzentsky komentuje súčasnú slovenskú literatúru.
