Valentín BENIAK sa narodil 19. februára 1894. Pre vážny úraz nohy, ktorý utrpel ako dvanásťročný, meštiansku školu absolvoval externe, ale súčasne sa s pomocou miestneho farára Ignáca Wohlanda pripravoval na gymnaziálne štúdia tak dôkladne, že v roku 1914 zložil prijímaciu skúšku v Nitre priamo do siedmej triedy. Po maturite roku 1916 začal študovať na právnickej fakulte v Budapešti. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel štúdium zanechať. Vrátil sa domov a nastúpil na miesto notárskeho praktikanta. O rok absolvoval notársky kurz v Košiciach a pôsobil ako notár na viacerých miestach. Od marca 1939 pôsobil v Bratislave na Ministerstve vnútra. V roku 1940 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Funkciu predsedu vykonával až do konca druhej svetovej vojny. Koncom roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety. V roku 1947 ho penzionovali. Vzhľadom na jeho funkcie počas vojnového slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 žil 25 rokov v ústraní až do smrti v roku 1973. Až do roku 1966 nemohol knižne publikovať.