Štefan Gráf študoval na gymnáziu v Bratislave, v rokoch 1919 – 1926 pracoval ako obchodný zamestnanec v Malackách a vo Viedni, 1927 – 1929 počas vojenskej prezenčnej služby v Treníine zavŕšil štúdiá kurzom na obchodnej akadémii. V rokoch 1929 – 1930 bol nezamestnaný, 1931 – 1937 pôsobil ako úradník na Štátnom bernom úrade v Bratislave, 1938 – 1945 vedúci nakladateľstva Matice slovenskej v Martine, 1945 – 1947 žil v emigrácii v Rakúsku a v Taliansku, 1948 – 1969 vedúci nakladateľstva Spolku sv. Vojtecha v Trnave, kde od 1969 žil na dôchodku. Prvé básne a krátke prózy uverejňoval od polovice 30. rokov v literárnych časopisoch (Slov. smery, Slov. pohľady, Elán), z ktorých zostavil dve zbierky V horúcom príboji (1937) a Žeravý bod (1940). Kritika ho zaradila medzi autorov lyrizovanej prózy. Autor románov Zmätok (1938), jeho voľného pokračovania Oceľové vlny (1941), Zápas (1939), Cesta za snom (1942), dvojdielneho románu Jur Janošiak (1944). Po dlhšej tvorivej odmlke, zavinenej aj totalitnými pomermi, vydal výber zo staršej i novšej novelistickej tvorby V horúcom príboji (1968) a napokon poviedkový triptych Nábrežie Františka Jozefa (1975). Okrem toho bol autorom knihy pre deti Úbožiak čarodejník (1947), rozhlasových hier Doma (1937), Vzbura umelcov (1939) a venoval sa aj prekladateľskej činnosti z češtiny (A. Jirásek, J. Š. Baar, T. Nováková), nemčiny (T. Storm, W. Raabe), ale aj taliančiny, maďarčiny a francúzštiny.
