Gustáv Hupka študoval v rokoch 1940 – 1946 na gymnáziu, 1946 – 1951 slovenčinu a taliančinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1947 – 1948 tlačový tajomník SAVU, 1948 – 49 tajomník Umeleckej besedy Slovenska, 1949 – 1950 organizačný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave, 1950 – 1951 profesor na gymnáziu vo Svätom Jure, po absolvovaní základnej vojenskej služby pôsobil v Bratislave: v rokoch 1954 – 1956 pracovník Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, 1955 – 1970 redaktor pre kultúru a šéfredaktor časopisov Pod zástavou socializmu, Predvoj, Protifašistický bojovník, Život a Bojovník, 1970 – 1973 tlačový tajomník Ministerstva kultúry, 1974 – 1979 riaditeľ vydavateľstva Pallas, 1979 – 1985 šéfredaktor časopisu Nová cesta, od roku 1986 na dôchodku, od 1990 majiteľ a vedúci vydavateľstva ARS STIGMY. Sprvu patril k predstaviteľom socialisticky angažovanej poézie, po roku 1989 sa rozišiel s komunistickou ideológiou a prihlásil sa ku kresťanskému svetonázoru. Autor zbierok básní Slnko vinohradov (1963), Prsty milencov (1964), Slnko a kytice (1966), Bohoslužba za lásku (1969), Tvoj zlatý vek (1971), Vlnobitie v kameňoch, Buď mojou láskou (obe 1974), Nesmrteľnosť šťastia (1976), Hviezdy neumierajú (1977), Rúny (1984), Modlitby hriešnika (1990), Z môjho mlčania (1990), Katarzia (1995), Fragmenty (2000), Živí v pamäti srdca (2002), Ohnivý kruh (2003), Znovuzrodenie (2005), Nočné etudy (2006). Venoval sa aj tvorbe textov populárnych a politicky angažovaných piesní, ako scenárista a libretista spolupracoval s rozhlasom, televíziou, divadlom i filmom. V oblasti literatúry pre deti sa prezentoval knižkou Malý Janko – vymýšľanko (1971) a viacerými leporelami, autor televíznej hry Súrodenci. Systematicky sa venoval prekladateľskej činnosti, najmä zo sovietskej vojnovej prózy 20. storočia (D. Furmanov, J. Medvedev, A. Pervencev, A. I. Pokryškin a i.), pre deti preložil výbery z poézie K. I. Čukovského a J. Kolasa, ako aj populárnu knihu A. Aleksina Saša a Šura (1959). Poéziu prekladal tiež z taliančiny (G. Leopardi, G. Carducci), pripravil výber z diela Michelangela Buonarrotiho. Z češtiny preložil dramatické práce O. Augustu, V. Jelinka, J. Z. Nováka, K. Poláčka a i.
