Gorazd Zvonický študoval na gymnáziách v Šaštíne a v Trnave, v roku 1942 maturoval v Kláštore pod Znievom, 1944 – 1948 študoval teológiu v Hronskom Beňadiku a vo Svätom Kríži nad Hronom. Ako saleziánsky kňaz pôsobil v malom seminári v Trnave, 1949 – 1950 bol správcom farnosti v Michalovciach. V roku 1950 emigroval, žil v Taliansku, 1951 – 1963 účinkoval ako farár farnosti sv. Jána Evanjelistu v prístavnej štvrti v Buenos Aires La Boca, 1963 – 1990 profesor humanitných vied na Slovenskom gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Debutoval knihou veršov Sejba perál (1943), náklad druhej zbierky Mýtnik pred Madonou (1948) bol zlikvidovaný komunistickými bezpečnostnými orgánmi. V exile vydal básnické zbierky S ukazovákom na mraku (1958), Prebúdza sa zem (1964), Na jubilejné víno (1965), Slnko ma miluje (1967), Len črepy…, Prekutávam lovišia (obe 1968), Na Igricovom kare (1973), Napárať čím viac lyka (1978), Obolus (1985), Smer Mariánska hora (1988) a antológiu Si krajšia, moja vlasť (1993). R. 1993 vyšiel pod názvom Chcem sa ti ozvať výber z jeho celoživotnej básnickej tvorby, 2003 ďalšie dva (Kradmo si slzu stieram, Strmé schody k výšinám). Prekladal z taliančiny (F. Petrarca, U. Foscolo a i.), autor knihy esejí Keď mlčať nie je zlato (1988). Redigoval edíciu Lýra, v ktorej vyšlo vyše 40 zv. kníh proskribovaných slov. básnikov.
