Každý človek má len jednu matku, jedného otca a jedno rodisko. To je aj odpoveď na môj vzťah k Čadci a ku Kysuciam. Rodisko aj Kysuce zostávajú vo mne hlboko zakódované a čím som starší, tým sa mi spomienky na Kysuce a mladosť nezahmlievajú, ale skôr sú pre mňa jasnejšie a srdečnejšie. Spomínam na mojich rodičov, jednoduchých, veľmi pracovitých ľudí, ktorí aj v čase biedy hojne čítali najmä náboženskú literatúru, bohabojne nás viedli a doslova mňa tlačili do škôl. Škoda, že im nemôžem za to ináč poďakovať, len im skromne aspoň niekoľkokrát ročne zapáliť sviečku vďačnosti. (2009)