Helena Dvořáková photo 1

Helena Dvořáková

4. 5. 1943
Bratislava
Žáner:
esej, literárna veda, pre deti a mládež, próza, publicistika

Napísali o autorovi

Nová knižka poviedok Plaché rozkoše spisovateľky a publicistky Heleny Dvořákovej je zvonka tak trochu ladená do retroštýlu. Retroštýl evokuje obálka – dôvtipná grafická úprava vyvolá spomienku na známe knižné ilustrácie Josefa Čapka. K retru odkazuje žltkastý hrubý papier, aj fotografie vo vnútri. No trinásť krátkych poviedok odzrkadľuje dnešný život. Témy niektorých poviedok sú aktuálne, až pálčivé. Autorka si však nekládla za úlohu podrobiť ich hlbším analýzam, buduje na novinársky rýchlom postrehu, ktorým závažnosť problému zachytí. Z poviedok čerpajúcich zo súčasnosti tiež chvíľami zavanie nostalgická túžba po inej, už neexistujúcej Bratislave, obývanej milými ženami a galantnými mužmi. Bol to život v istom zmysle meštiacky, ale aj bohémsky a kultúrny, a určite humánnejší než ten dnešný. Dvořáková opisuje svoj svet, podáva ho ako dôverne známy priestor, jeho intímnosť vie vyjadriť výstižnými, s ľahkosťou vyslovenými slovami. Ženská pozorovateľka má s jemnou presnosťou odpozorované životné situácie, najmä z mužsko-ženských vzťahov. Jej hrdinky nie sú frustrované, ani priveľmi komplikované, sú to ženy veľmi ženské, chodia po svete s otvorenými očami i ušami, s čuchom, hmatom a veľkou chuťou.

Eva Maliti

Ak v našej próze debutuje autor s naozaj podnetným dielom, je to skôr prekvapenie ako samozrejmosť. Prekvapením o to príjemnejším je knižná prvotina mladej autorky Heleny Dvořákovej, ktorá s lyrickým názvom Fúkni do púpavy vyšla v nakladateľstve Pravda (1978). Vonkoncom tu však nejde iba o lyriku či lyrickú sebaštylizáciu. Neveľká novela je svedectvom o autorke s triezvou cieľavedomou, ale otvorenou prozatérskou koncepciou, s neobvyklou zásobou neošúchaných myšlienok a s kultúrou prejavu hodnou pozornosti. Dvořáková pohrdla olympijskými výškami i „večnými témami“ mladej prózy a svoju spisovateľskú zvedavosť nasmerovala priamo a bez veľkých gestikulácií na najprozaickejšiu každodennosť. Oplatilo sa jej to. Z jej pera vyšla próza, ktorá síce v mnohom korešponduje s tradičnou „ženskou otázkou“ v literatúre, ale ktorá sa bezpečne vyhla plytčinám sentimentalizmu.

Alexander Halvoník