Čítačky, diskusie, vernisáž, koncerty či divadelné predstavenie – aj to priniesol 9. ročník Anasoft litera festu od 20. do 25. apríla v Bratislave. Deväť bolo aj finalistov, ktorí sa v rámci neho prezentovali – chýbala Alta Vášová so svojou knihou Menoslov (F. R. & G.).

Literárne spomínanie

Čítačky a debaty s finalistami odštartovali v  utorok 21. apríla v  kníhkupectve Artforum – ako prvý sa s čitateľmi stretol vlaňajší (a celkovo dvojnásobný) víťaz Pavel Vilikovský. Diskusiu moderovala spisovateľka Daniela Kapitáňová (obaja na foto), ktorá si na autora vymyslela netradičný fígeľ. Keďže ju v  jeho knihe Letmý sneh (Vydavateľstvo Slovart) zaujala najmä Vilikovského práca s  jazykom vrátane nárečových slov, práve ony jej poslúžili ako otázky do rozhovoru. Autora tak nielenže vtipne „vyskúšala“, či všetky slová pozná, ale zároveň ho naviedla, aby „vyduloval z kasne“ spomienky a asociácie, ktoré v ňom vyvolávajú.

Hosťami verejnej nahrávky diskusnej relácie Michala Havrana na Rádiu Devín v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu boli v stredu Veronika Šikulová a Ivan Kolenič (všetci traja na foto P. Procházku). Obaja sa snažili pomenovať problémy súčasnej slovenskej literatúry. Šikulová si myslí, že veľa slovenských spisovateľov nečíta svojich kolegov. Kedysi to bolo naopak, spisovatelia sa stretávali vo svojich obľúbených kaviarňach (Rudolf Sloboda, Štefan Moravčík, Vincent Šikula...) a  o  literatúre diskutovali, pričom práve tí mladší sa mohli veľa naučiť. Autorka bola nominovaná na cenu Anasoft litera už trikrát, tentoraz s  knihou Medzerový plod (Vydavateľstvo Slovart) inšpirovanou svojou rodinou – lúči sa v nej s mamou. Ivan Kolenič dodal, že v  súčasnosti je veľká nadprodukcia kníh, v ktorých sa nedá orientovať. Svoj titul Až do nirvány (Agentúra Signum) písal dlho a niekoľko ďalších textov má v zálohe.

Dívať sa inak

Vysokoškolský pedagóg Juraj Briškár pôsobí vo Veľkej Británii a jeho Sprievodca nezrozumiteľnosťou (Modrý Peter) zhŕňa v sebe impulzy aj z tohto pobytu. Ako uviedol v diskusii s Viktorom Suchým vo štvrtok v  Café Berlinka SNG: „Ľudia sa málo venujú uvažovaniu, skôr si len osvojujú poznatky, správanie a štýl...“ A práve rozprávanie v  knihe je neustálym prúdom uvažovania a narušovania bežných ciest pozorovania a vnímania. Hutne vyjadrené myšlienky súvisia s Briškárovou aforistickou tvorbou – viac o knihe sa dozviete na nasledujúcej strane.

Úspešní debutanti

Do tohtoročnej desiatky ceny Anasoft litera sa dostali aj traja prozaickí debutanti. Erika Šimšíka v  utorok v  Artfore vyspovedal Pavol „Lyrik“ Remiaš. Šimšík vstúpil do literárneho sveta v roku 2013 básnickou zbierkou Monorezeň & Stereozemiaky a nominovaná kniha Hegemónia (Drewo a srd) obsahujúca tri novely je jeho prozaickým debutom. Podľa jeho slov je spoločným motívom všetkých textov hľadanie zmyslu ľudskej existencie. Pri písaní často vychádza z  osobných skúseností, napríklad próza Malasaña vznikla zo zážitkov z  jeho päťtýždňovej cesty stopom po Európe. Svoj literárny štýl charakterizuje ako „food porn debilný dekonštruktivizmus“, keďže jedlo zohráva v jeho tvorbe významnú úlohu. Svedčí o tom aj názov pripravovanej zbierky básní Čabajka a iné údeniny.

Richard Pupala o  svojej nominácii aj knihe porozprával v  piatok v  Priestore súčasnej kultúry A4 v  rozhovore s  Braňom Bezákom. Úspech dosiahol už v roku 2007, keď získal prvé miesto v súťaži Poviedka. Do Anasoft litera sa dostal vďaka zbierke krátkych poviedok a  čŕt Návštevy (Marenčin PT), ktoré spája spoločný motív – ako sa naše životy zrkadlia v očiach druhých. Momentálne sa dramaturgicky podieľa na filmovej adaptácii jednej poviedky.

V sobotu sa v priestoroch A4 predstavil Peter Balko v rozhovore so Samom Trnkom. O  niečo neskôr, 29. apríla, ho v kníhkupectve Martinus na Obchodnej vyspovedal ďalší finalista Erik Šimšík (obaja na foto). Balkova próza Vtedy v  Lošonci. Via Lošonc (KK Bagala) vznikla ako rozšírenie víťaznej poviedky Labutia balada zo súťaže Poviedka 2012 a autor v nej čerpá zo svojho rodného Lučenca: kniha je príbehom dvoch 8-ročných chlapcov, pričom hlavný hrdina je Balkovo detské alter ego. Inšpirovala ho najmä tvorba Václava Pankovčína. Recenziu nájdete na nasledujúcej strane.

Skutočnosť vs fikcia

Titul Petra Juščáka ...a  nezabudni na labute (Kalligram) predstavila moderátorka Zuzana Belková vo štvrtok v  Café Berlinka SNG. Román založený na skutočných udalostiach zachytáva život žien v ruskom gulagu – autor vyňal postavu Ireny Kalaschovej zo svojho predchádzajúceho dokumentárneho diela Odvlečení. Je to jedna z  dvoch žien, ktoré porodili dieťa v pracovnom tábore. Autor tvrdí, že hoci ide o tragický príbeh, je predovšetkým o  nádeji. S mnohými ľuďmi, o ktorých píše, sa aj osobne stretával, no niektoré zistenia do knihy nezaradil: „Skutočnosť sa nedá prepísať do knihy. Lebo čitatelia by neverili.“

Márius Kopcsay, ktorý vystúpil v  piatok v priestoroch A4, nazval svoju knihu Jednouholník (KK Bagala), hoci vzťahy v  nej sú neraz komplikovanejšie ako v  tom najzamotanejšom trojuholníku. V diskusii s Blahom Uhlárom upozornil, že mnohí čitatelia si stotožňujú hlavných protagonistov s ním ako autorom, pritom priznal autobiografickú väzbu, no v oveľa väčšej miere sú profily postáv vymyslené. Predsa len, literatúra nemôže byť osobným výlevom, ale musí zasiahnuť všeobecnejšiu rovinu ľudského bytia...