Až oheň lásky vzplanie. O červenej knižnici a sieťach

Na TikToku majú videá s označením #contemporaryromance vyše 256,4 miliónov zobrazení. Instagram s totožným hashtagom dosahuje 1,2 milióna príspevkov. Z aktu intímneho, súkromného čítania žánrovej literatúry pri svetle nočnej lampy na konci pracovného dňa sa stáva verejná, komunitná činnosť, na ktorej sa zúčastňujú čitatelia. V článku Smutty novels are blowing up BookTok – but why are their covers so discreet?, v ktorom Laura Hampson mapuje predovšetkým fenomén kreslených obálok ľúbostného románu, zaznieva aj to, prečo sa znovu objavil v hlavnom prúde. Podľa jej respondentiek Dharmy Bizier a Mikayly Stradiotto (autorky podcastu Not Your Mother´s Book Club) za jeho úspechom u milenálov a v generácii Z môže stáť pandémia: „Či už to bola izolácia, nedostatok randenia, alebo len prílev erotických spisovateľov, myslíme si, že spojenie tohto a ochoty našej generácie hovoriť o sexe vytvorilo novú, nenásytnú konzumáciu smutu.“ (Pojem „smut“ sa tu chápe ako explicitný, grafický, erotický obsah, ktorý je často vsadený do súčasného ľúbostného románu). Na jeho obľúbenosť poukazujú samotné čísla. Na TikToku majú videá s #smut 5,5 miliardy zobrazení a s #smuttok vyše 4,9 miliardy zobrazení.

Fanúšikovská tvorba čitateliek (a treba podotknúť, že aj niektorých spisovateliek, za všetky možno spomenúť napríklad Anu Huang, Lily Gold či Elenu Armas) ľúbostného žánru má tak na bookstagrame či booktoku rôzne podoby a formy. Pekne naaranžovaným knihám niekedy spolu, niekedy bez používateliek na fotkách kontrujú reels (krátke videá) s úryvkami zamilovaných alebo šteklivých pasáží románov. Priaznivci a fanúšičky ukazujú svoje rebríčky najromantickejších a „najštipľavejších“ kníh alebo najobľúbenejších knižných manželov/frajerov. Naraziť tu môžeme na reakčné videá (pôvodne úspešné hlavne na YouTube v spojitosti s videohrami, filmami, seriálmi, literatúrou a i.). Na nich partneri čitateliek reagujú na vyznačené kontroverzné a explicitné pasáže vybraných ľúbostných románov. Aktuálne tento trend dopĺňajú videá menších skupín futbalistov či hokejistov oficiálnych tímov na sieťach. Hráči v tichosti čítajú ukážky z románov so športovou tematikou a kamera zaznamenáva ich výrazy tváre a reč tela.

Najvýraznejším sa však v posledných troch mesiacoch javí trend „knižného priateľa“. Na TikToku pod videami s #bookboyfriend nájdete 2,4 miliardy zobrazení a na Instagrame je hashtagom označených 386-tisíc príspevkov. Ide o výzvu, v ktorej sa čitateľky pokúšajú so svojím partnerom „zrekonštruovať“/zahrať vybrané scénky z ľúbostného románu, napríklad muž má pobozkať partnerku opierajúc sa o rám dverí (bookstagramerka Laura Heath, ktorá figuruje pod menom elitereading, dosahuje svojím krátkym videom s touto scénkou vyše 16 miliónov zobrazení). Zážitok z knihy tak neostáva iba medzi čitateľom a čítaným textom, ale otvorene sa stvárňuje a následne sprostredkúva a prenáša cielene celej čitateľskej komunite červenej knižnice, ktorá naň môže okamžite reagovať.

Zo zošitových románov do Kindle Unlimited

V Spojených štátoch a v krajinách západnej Európy mali zamilované príbehy vlastnú tlačenú platformu. Išlo o zošitové románové edície, ktoré sa začali objavovať v poslednej dekáde 19. storočia, ale najpopulárnejšími sa stali v dvadsiatych až štyridsiatych rokoch 20. storočia. Pavel Janáček v úvodnom texte antológie Slzavé údolí a jiné příběhy ze starých večerů pod lampou uvádza, že sa ich náklad v českom prostredí šplhal k 100-tisíc výtlačkom. Pre vtedajšieho spotrebiteľa boli atraktívne hneď z niekoľkých dôvodov. Románový zošit bol malý, skladný a ľahký, dal sa získať, prečítať i odložiť za jeden deň. Nadšenci červenej knižnice si ho mohli predplatiť, kúpiť v trafikách, v niektorých kníhkupectvách alebo v obchodoch s bežným tovarom, prípadne požičať zo súkromných požičovní kníh. Zošitové edície však neslúžili iba ako praktické, zábavné médium, ale aj ako zoznamka.

Redakcie poskytovali priestor svojim čitateľom a umožnili im interagovať s ostatnými priaznivcami žánru. Napríklad v zošitoch českej edície Krásný román ste mohli vidieť na zadných stranách fotografické tablo fanúšikov. Vnútri bolo zas vyčlenených niekoľko strán na stručné inzeráty v Malom oznamovateľovi. V zošite spomínanej edície č. 175 z roku 1940 si môžete napríklad prečítať: „Která dívka chtěla by si dopisovati s blonďákem osudem zklamaným? Znač.: ‚Srdce v úzkostech‘.“; „Děvčata, stop! Tři bruneti, sportovci, hledají tři dívčí srdéčka. Přes zimu dopisování, z jara seznámení. Žabky ze severovýchodu, přihlaste se 20letému Mirkovi, 19letému Láďovi a 18letému Vendovi. Pište na zn.: ‚Chata volá‘.“; „19letá inteligentní dívka hledá upřimný protějšek k vážnému seznámení. Foto vítáno. Značka: ‚Sen modrých dálav‘.“; „Tři veselé studentky hledají vhodné protějšky. Foto nutné. Zn.: ‚Jen inteligenty‘.“

Zatiaľ čo túto analógovú formu „sociálnej siete“ vystriedal momentálne virtuálny bookstagram a booktok, kde môžu čitatelia medzi sebou komunikovať a nadväzovať priateľstvá v reálnom čase v komentárových sekciách či správach, nenápadné a ľahko prenosné románové zošity zastúpili čítačky a zodpovedajúce platené služby. Jednou takou je Kindle Unlimited od Amazonu, ktorá umožňuje predplatiteľom sťahovať a čítať neobmedzené množstvo e-kníh a počúvať audioknihy za stanovený mesačný poplatok. Tým sa približuje službám Netflixu, HBO Max, Disney + či Spotify. Knižný obsah sa nám sprístupňuje na mobile či čítačkách, a pritom nemusíme v podstate opustiť teplo postele. Nový, lákavý obsah, ktorý nám siete ponúkajú, propagujú a ukazujú (aj zásluhou šikovnosti algoritmu), je pri každodennom skrolovaní od čitateľa vzdialený len na niekoľko dotykov. Ľúbostný román ako žáner populárnej literatúry tak nepotrebuje mať v súčasnosti v tlači veľkú reklamu ako kedysi. Čitateľky netreba nabádať k tomu, aby si oddýchli po práci v spoločnosti pekných knižiek. Urobí to za nich aktívna čitateľská komunita pri každom otvorení aplikácie a ťuknutí na notifikácie. Okrem toho, ľúbostný román nemusí nutne podliehať literárnej kritike. Sociálne siete a samotný internet tvorbu červenej knižnice a jej reflexiu emancipoval. Do popredia ju dostávajú čitatelia – používatelia, ktorých videá, príspevky, príbehy na instagrame väčšinou spontánne vytvárajú reklamu knihe bez ohľadu na literárnu reflexiu či kvalitu prózy. Hodnotenia kritikov na obálkach ľúbostných románov absentujú a strieda ich pochvalné slovo iných autoriek píšucich v danom žánri, ktoré sa navzájom podporujú. Samotný úspech spisovateliek možno koniec koncov jasne vidieť na číslach, aké dosahujú ich oficiálne profily. U nás populárna Ali Hazelwood má na Instagrame cez 303-tisíc sledovateľov, Ana Huang 312-tisíc, Elena Armas 195-tisíc, Elle Kennedy 180-tisíc, Penelope Douglas 174-tisíc a Lauren Asher 171-tisíc priaznivcov.

Idylická chvíľka na konci dňa

Súčasný milostný román prináša rôznych papierových hrdinov. Kedysi nesmelé a introvertné hrdinky striedajú sebavedomé vedkyne, asistentky, učiteľky, podnikateľky, študentky, mníšky, spisovateľky, krasokorčuliarky, manažérky, sekretárky. Ich náprotivok tvoria úhlavní nepriatelia, rivali, kolegovia, manželia z donútenia, otcovia bývalých priateľov, osobní strážcovia, psychopati, miliardári, alkoholici, mafiáni či vrahovia. Kulisy próz či profesijné zázemie postáv sa síce za desaťročia transformovali, ale hlavné dejové línie žánru zostávajú nemenné či len jemne modifikované. Dagmar Mocná v knihe Červená knihovna píše, že naratív o milostnom vzťahu v minulom storočí bol vyskladaný na troch nosných konceptoch, ktoré sa v románe mohli a nemuseli prekrývať.

Román buď ukazoval milencov, ktorých oddeľovalo spoločenské postavenie, alebo sa zakladal na odpore a ľahostajnosti dvojice voči sebe navzájom, ktorá sa neskôr zmenila na hlboký vzťah, prípadne príbeh tematizoval vzostup nenápadného dievčaťa, ktoré sa vypracovalo na úspešnú mladú ženu. Tendenciu čerpať zo všetkých troch hlavných dejových línií možno napokon vidieť aj na prípade populárnej Hypotézy lásky od Ali Hazelwood. „Rom-com“ román (pôvodne ako fanfikcia vychádzajúca z univerza Hviezdnych vojen) je zasadený do akademického a univerzitného prostredia. Nemajetná doktorandka Olive Smith uzavrie dohodu o falošnom randení s finančne zabezpečeným, mladým, nevrlým, prísnym profesorom a vedcom Adamom Carlsenom. Obaja si navzájom myslia, že jeden o druhého nemajú záujem. Zároveň príbeh vykresľuje, ako začne študentkin výskum postupne zaujímať iných vedeckých pracovníkov a inštitúcie.

Uvedené dejové línie dopĺňajú v súčasnosti obľúbené a zaužívané trópy či motívy, ako sú napríklad falošné randenie, nutná blízkosť hrdinov, „slow burn“ romantika, partnerská dynamika mrzúta a slniečka, koncept toho, že sa muž zamiluje do ženy ako prvý, vekový rozdiel medzi postavami, protipól profesora a študentky a i. Napriek tomu, že tu dochádza k repetitívnosti prvkov v žánrových mantineloch červenej knižnice, nemožno tento jav považovať za nedostatok, ale za prednosť, ako to bolo v 20. storočí v stredoeurópskom kontexte. Milostný román prinášal štýlové zhody, opakovanie obrazov, prostredí či podobných gest postáv. Čitateľov však nemali odradiť. Práve refrénovosť trópov im uľahčoval orientáciu v knihe. Išlo o záchytné body pre bezproblémové relaxačné čítanie. Pre autorov a autorky bolo dôležité skôr vykresliť peripetie vzťahu, neobyčajnosť a rafinovanosť prekážok, ktoré sú v ceste milencov. A tak je to doteraz hlavne v rámci subžánru „dark romance“, kde sa melodráma prekladá násilím (prítomné momentálne v obľúbených knižných sériách Twisted a Kings of Sin od Any Huang). Otázne však zostáva, v čom sa môže aktuálna červená knižnica markantne líšiť od jej minulej podoby.

Od secesných obrazov po smut

Obsah zamilovaných románov sa v priereze dvoch storočí obmieňal, či už išlo o jeho funkciu, plán postáv, alebo prostredia. V 19. storočí v sebe ľúbostný román kombinoval výchovnosť a zábavnosť. Etická tendencia mala ísť ruka v ruke s príťažlivým milostným príbehom. Autorky vychovávali čitateľky k manželstvu a materstvu alebo naopak, k slobodomyseľnosti. Koncom 90. rokov 19. storočia ľúbostný román zahŕňal hladko plynúci dej, humor, emotívne situácie a iba okrajovo funkciu vychovávať. Šťastný koniec predstavovala svadba, zasnúbenie či bozk milencov. Zmena v žánri nastala v polovici 30. rokov 20. storočia v nadväznosti na hospodársku krízu. Červená knižnica sa priblížila ku každodennej realite. Aristokratické lokácie kozmopolitného života európskej smotánky nahradili príbehy s romantickými, melodramatickými a dobrodružnými zápletkami, odohrávajúce sa v meste, na dedine aj v divočine. Hrdinkami boli dievčatá, ženy moderného alebo tradičného zmýšľania, intelektuálky či podnikateľky. Šťastný koniec sa tu nutne nekryl so svadbou, ktorá bývala uprostred knihy. Zamilovaný román sa zmenil na román manželskej krízy. Samostatnú kapitolu pri jeho premene zohral vstup erotiky začiatkom 20. storočia.

Tá však sa však čitateľkám nepodávala podrobne, ale metaforicky, prostredníctvom secesnej obraznosti. So svojou erotickou otvorenosťou sa úlohy vtesnať dráždivý obsah do konzumného, oddychového čítania zhostili skôr autori než autorky. Na začiatku nového storočia rezonovala myšlienka byť moderným, vzdať sa prudérnosti a hovoriť o intimite milostného vzťahu. Príbeh románu bol skonštruovaný tak, aby sa doň vtesnalo maximum šteklivých situácií, ktoré neboli popísané s technickými detailmi, ale prostredníctvom náznaku. Erotická literatúra, ktorá bola napríklad v galantnej kultúre 18. storočia určená iba šľachticom a bohatým mešťanom, sa stala dostupnou v 20. storočí pre každého, kto o ňu mal záujem, a je to tak doteraz, no s jednou zásadnou zmenou.

U spomínanej Ali Hazelwood, Lauren Asher, Elle Kennedy, Ana Huang, Hannah Grace, Sierry Simone, Penelope Douglas, Mariany Zapaty a ďalších nachádzame erotické písanie, ktoré už nestojí na metaforických secesných obrazoch, ale obsahuje „smut“. Sex ako taký mal v červenej knižnici status vznešeného a zároveň zničujúceho aktu. Na jednej strane sa poukazovalo na jeho perverzitu, na druhej strane mal prirodzene splývať s čistotou duchovnej lásky dvoch protagonistov. To isté sa deje aj v súčasnom ľúbostnom románe, rozdiel však spočíva v tom, že sex a intimita sa preklopili do jeho výchovnej funkcie. Zatiaľ čo kedysi žáner vychovával k manželstvu, materstvu či profesijným ambíciám, aktuálne výrazne komunikuje dôležitosť súhlasu pri intímnom akte, otvára otázku ženskej sexuality, telesnosti a potešenia, a zároveň nabáda čitateľky k tomu, aby verbalizovali svoj nesúhlas voči sexuálnemu obťažovaniu a násiliu. Na sociálnych sieťach sa tak aj vďaka ľúbostnému románu postupne narúša tabu a destigmatizuje (seba)uspokojenie žien, nastoľuje sa téma o rôznych podobách modernej lásky, polyamorii, priateľstvách s výhodami a zároveň sa čoraz vypuklejšie vokalizuje potreba po erotike písanej autorkami v populárnom čítaní pre ženy, ktoré ide zámerne pomimo mužského zobrazenia sexu, prítomného v mainstreamovej pornografii.

Prístupný, koketný a zábavný

Čitateľky a ich preferencie v minulosti sa (ako sa zdá) vôbec nelíšia od tých, ktorými mileniálky a reprezentantky generácie Z žijú na bookstagrame či booktoku. Súčasný ľúbostný román pracuje s látkou, motívmi, zápletkami, plánom postáv či trópmi, ktoré majú v európskom čítaní červenej knižnice silno zakorenenú tradíciu. Kombinuje v sebe ľahký príbeh obohatený často o humorné či napínavé situácie s inventárom prvkov erotickej literatúry. Nachádzame v ňom aktualizačný moment „výchovy čitateliek“, pričom sa pozornosť kladie menej na úlohu matky či manželky, ale skôr na koncept úspešnej, ambicióznej a sebavedomej ženy, ktorá objavuje alebo poznáva samu seba cez svoj intímny život. Autorky tak prostredníctvom románov poskytujú vlastný príspevok do čoraz výraznejšie sa otvárajúcej verejnej diskusie o ženskej sexualite. Čítať, produkovať červenú knižnicu a neustále ju reflektovať na sociálnych sieťach znamená zmenu tváre populárneho romantického písania. To neostáva iba v rovine transformácie média zo zošitových románov do čítačiek či premeny komunikácie fandomu žánru, ale primárne v rámci jeho obsahových kontúr, o ktorých predchádzajúce generácie ani nesnívali.

Foto: Chris Bordáč