Priznávam sa – v mojich očiach to bol skôr danajský dar, celá tá autorova povesť nositeľa cien, učiteľa non-fiction písania na viacerých univerzitách a bestselleristu, nenútene produkujúceho čitateľské hity. Nech už Američan Erik Larson zožal akékoľvek ovácie za svoje knihy Diabol v bielom meste, Omráčení, Izákova búrka, Osudná cesta a Nahý spotrebiteľ, k titulu V pavilóne šeliem (Vydavateľstvo Tatran), ktorý vyšiel v slovenčine s výrečným sloganom Od lásky po hrôzu – skutočný príbeh americkej rodiny v Hitlerovom Berlíne, som pristupovala ostražito. Možno aj kritickejšie, akoby ho marketing toľko nevychvaľoval. Pamätám sa na okolnosti čítania: počas neskorých popoludní na ôsmom poschodí rozhlasovej pyramídy. Nie na úkor pracovných povinností, nie na jeden záťah. Príbeh Williama E. Dodda, prvého amerického veľvyslanca v nacistickom Nemecku, totiž nie je prvoplánovou jednohubkou. Kirkus Reviews autorovi priznáva talent lovca dobrých príbehov a Chicago Sun-Times Review o ňom píše ako o historikovi s dušou románopisca. Zahraničné periodiká (tentoraz) neklamú. Natrafiť na denníky Dodda, pôsobiaceho v Nemecku v rokoch 1934 až 1936, bol dobrý úlovok, spracovať ich ako čosi na rozhraní románu a literatúry faktu efektný nápad. V hre nie je len línia individuálnych osudov, ale aj reflexia nenápadného a pre mnohých ľudí z tých rokov aj nespozorovaného zrodu 2. svetovej vojny. Veľká história verzus mikrovesmíry privátnych osudov. Čitateľ sa dozvie, že Doddova dcéra bola milenkou nacistov, aj to, že predvojnový Berlín bol rušný, Spojené štáty vo vzťahu k silnejúcej Hitlerovej pozícii neodpustiteľne váhavé a mašinéria Hitlerovej moci neuveriteľne krutá. Keby som bola systematickou čitateľkou žánru odhalení zo zákulisia udalostí 2. svetovej vojny, neváham ani na okamih. Larson mixuje naráciu s faktografickým jadrom v mimoriadne stráviteľnom pomere.
