Vyhľadávanie
Hrubé múry neskorogotického domu Rubigall v Banskej Štiavnici tvoria toto leto inšpirujúci pracovný rámec pre prekladateľku do maďarčiny - Judit Dobry.
V rámci projektu Trojica Air 2024 pracuje na preklade románu Rozum ikonického autora modernej slovenskej prózy, Rudolfa Slobodu. Rozhovor s autorom je tentoraz nemožný, hľadali sme preto niekoho, kto by ho v odpovediach kompetentne „zastúpil“. Tešíme sa, že pozvanie do online diskusie prijala Veronika Šikulová, znalkyňa a milovníčka Slobodových kníh, a zároveň človek, ktorý pevne a pritom ekvilibristicky stojí na Slobodových pleciach.
Video s diskusiou, ktorú moderuje Dado Nagy, nájdete vo štvrtok 4. júla o 19:00 na našom YouTube kanáli.
Judit Dobry (1984, Komárno) študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Fakulte humanitných vied (v súčasnosti: Filozofická fakulta) Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvovala v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Pracovala v rôznych zamestnaniach, momentálne je projektovou koordinátorkou pre klinické štúdie vo firme zaoberajúcej sa riadením služieb spojených s klinickým skúšaním liekov. Je členkou Maďarského literárneho a umeleckého spolku – BÁZIS. Venuje sa prekladu súčasnej slovenskej literatúry (Balla, Peter Šulej) aj prekladu textov z oblasti literárnej vedy (Marta Fülöpová, Jaroslav Šrank). V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu v rámci Ceny Imre Madácha za maďarský preklad zbierky obsahujúcej Ballove prózy V mene otca, Cvergli a Veľká láska (Az apa nevében). Žije v Galante.
Rudolf SLOBODA sa narodil 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi. Po neukončených štúdiách filozofie na Filozofickej fakulte v Bratislave vystriedal viacero povolaní. Pracoval ako baník v Čechách i ako stavebný robotník v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 pôsobil ako vydavateľský redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave, potom ako odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe. Zomrel 6. októbra 1995 v Devínskej Novej Vsi – život ukončil samovraždou.
Veronika Šikulová vyštudovala po absolvovaní gymnázia v Modre žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako novinárka a popritom sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Knižne debutovala v roku 1997 zbierkou próz Odtiene, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V súčasnosti pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Pravidelne píše fejtóny do denníka Pravda a do časopisu Miau. V Modre a v Pezinku organizuje rešpektovaný festival poézie Feliber Poetry. Žije a tvorí v Modre.
Slovenské literárne centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj v roku 2024 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
