Žijeme v časoch, kedy sa vyhynutie tlačených kníh
očakáva každú chvíľu. Navrch sa pri rozličných prí-
ležitostiach dozvedáme o tom, že ubúda ich čitate-
ľov. Lenže sú tu aj „ostrovčeky pozitívnej deviácie“
v podobe knižníc, ktoré robia priam zázračné veci,
aby sa tlačené knihy na Slovensku nestali dinosau-
rami. A dávajú druhý život aj tým knihám, ktoré
by ako vyradené už vlastne ani nemali existovať.
Mám to šťastie, že som pri svojej nedávnej okružnej
jazde Slovenskom s mojou najnovšou knihou V tieni
Černobyľa našiel tieto nasledovaniahodné príklady.
Vranov nad Topľou, Hornozemplínska knižnica,
riaditeľka Emília Antoliková
Tu som si vypočul asi najakčnejší nápad, ako
povzbudiť čítanie klasických kníh – ich „pálením“.
Geniálny nápad spočíval v myšlienke, že ak o knihy
nik nestojí, tak sa ich treba zbaviť. A tak zorgani-
zovali „pálenie kníh“ aj s fakľami a hasičmi. Za
veľkej (a inak asi ťažko dosiahnuteľnej) pozornosti
médií priniesli knihy „na spálenie“ pred mestský
úrad, kde nachystali hranicu, ale v poslednej chvíli
„zasiahol“ primátor a zachraňoval ich tým, že ich
podpisoval a rozdával. Na skazu odsúdené kni-
hy odrazu získali druhý život! Odvtedy v Horno-
zemplínskej knižnici pravidelne vyraďujú sedem
rokov nečítané tituly. Nie však na spálenie, či do
zberu, ale v spolupráci so ŽSR založili Staničnú
knižnicu, kde sú tieto knihy k dispozícii na voľný
výber cestujúcim. A odrazu opäť ožívajú, pretože
sú naozaj požičiavané. Nemusia sa nevyhnutne
vrátiť, ale vedia ich vystopovať podľa originálneho
pečiatkovania na siedmej, sedemnástej a poslednej
strane. Pôvodne ich predávali za symbolickú cenu
na burze, ale prišli na ešte originálnejší nápad. Pod
patronátom riaditeľky knižnice zorganizovali „zber
kabeliek“, ktorých má každá žena plno a nájdu sa aj
tie nepoužívané. Do nich vkladajú vyradené knihy
ako prekvapenie a predávajú ich za symbolickú,
dobrovoľnú cenu. No nie je to úžasné?!
A ešte perlička, ktorá ma dostala do kolien –
darčekom za úspešnú besedu s vranovskými štu-
dentmi bola kytica „uvitá“ zo stránok vyradených
kníh, ktoré sa už naozaj nedali využiť žiadnym
vyššieuvedeným inovatívnym spôsobom. Mám
ju doma, je to darček trvalej hodnoty!
O pár dní neskôr som na tejto šnúre besied
a podpisoviek našiel ešte jedno využitie takýchto
naozaj nezužitkovateľných kníh.
Poprad, Podtatranská knižnica, riaditeľka Anna
Balejová
V čerstvo a veľkoryso vynovenej knižnici ma
hneď pri vchode zaujal domček z vyradených kníh!
Ako som sa dozvedel, malé deti sa doň s obľubou
schovávajú a takmer žiadne okolo neho neprejde
bez povšimnutia. A pre dospelých je hneď vedľa
na vrchu regálu s knihami skulptúra zo stránok
vyradených kníh. Toto dokážu urobiť len knihov-
níčky, ktoré majú naozaj vrúcny vzťah ku knihám.
A do tretice knihovnícky príklad, ktorých je
iste viac.
Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica, riaditeľka
Ivana Šipošová
V tejto knižnici objavili niekoľko ďalších mož-
ností, ako propagovať čítanie a zároveň zužitkovať
vyradené knihy. Tie napríklad putovali na zastávky
miestnej autobusovej dopravy, aby si ich cestujú-
ci mohli voľne zobrať, čo však malo zábavnú do-
hru, keďže v nich bola pečiatka knižnice a obetaví
policajti im ich nosili späť. Ďalším nápadom, ktorý
realizuje viacero knižníc, je venovanie vyradených
kníh aj do nemocníc. A nepochybne záslužné je, že
knihy sa takýmto spôsobom dostali aj do miestnej
rómskej osady Podsadek.
Svidník, Podduklianska knižnica, riaditeľ Kamil
Benko
Dobrá myšlienka sa šíri ako kruhy na vode, a tak
ma riaditeľ Podduklianskej knižnice Kamil Benko
zaviedol pred miestne gymnázium vo Svidníku, kde
mi sám pán riaditeľ gymnázia Ján Rodák predsta-
vil ich Knižničnú búdku. Knižky do nej dodávajú
samotní žiaci i verejnosť a vybrať si z nej môže
každý, kto ide okolo. Iniciátorka projektu pedago-
gička Marcela Ivančová k tomu hovorí: „Ozývajú
sa nám naši bývalí študenti, ktorí donášajú knihy,
a facebook je tiež veľký pomocník v jej propagácii.
Knihy dopĺňame aj zo študentskej zbierky, zatiaľ
je to asi 40 % kníh donesených verejnosťou a 60 %
poskytnutých zo zbierky. Veríme, že sa začnú knihy
aj vracať, aby nebol prerušený kolobeh.“
Bratislava – Staré mesto, Medická záhrada
Stretol som sa však aj s paradoxným javom
takýchto dobrých myšlienok. Nájdu sa aj takí,
ktorí považujú takto vystavené knihy za šancu
privyrobiť si tým, že ich odnesú do zberu a zinka-
sujú tak pár centov. Na to mysleli v bratislavskom
Starom meste. V Medickej záhrade som objavil
Staromestský kolotoč kníh, ktorý funguje na nám
už známom princípe. K tomu však pridali aj stálu
službu, ktorá zároveň dozerá na pestrý výber no-
vín a časopisov na čítanie na mieste.
Raz za čas sa oplatí vstať od spisovateľského stola
a ísť sa pozrieť po Slovensku, aby sme zistili, že
knihy majú aj svoj druhý, dôstojný život!
Gustáv Murín
P.S. Antikvariáty sú domovy dôchodcov pre kni-
hy. Ten najveselší, aký som kedy videl, udržiava
obetavo v chode básnik Janko Mädokýš Cíger. Je
to tiež zapálený hraškológ a naozaj po vzore Janka
Hraška pôsobí ako lusk, čím si získava sympa-
tie detí, ktorým venuje mnohé svoje vystúpenia.
V jeho antikvariáte v sídle Živeny v Martine sa
však stretávajú aj dospelí na literárnych bese-
dách, alebo len tak na debatu zoči-voči pri pravom
afgánskom čaji. Mňa zaujala jeho účasť na burze
organizovanej pravidelne nadšencami z Občian-
skeho združenia Stanička, ktorí rekonštruovali
opustenú budovu železničnej staničnej budovy vo
fi liálke Žilina-Záriečie. Sem prináša Janko Cíger
krabice plné kníh, aby sa aspoň zopár z nich doč-
kalo za symbolickú cenu svojho druhého života
u nových čitateľov…
