Vyhľadávanie
Jaroš v chráme knihy
V kníhkupectve Svet knihy na Obchodnej ulici v Bratislave sa 24. februára čitatelia mali možnosť stretnúť s autorom legendárnej Tisícročnej včely Petrom Jarošom. V rámci literárnych štvrtkov v kaviarni vystúpil profesor literatúry z Univerzity Komenského v Bratislave Viliam Marčok, ktorý ocenil Jarošove dielo najmä pre jeho "žičlivosť a otvorenosť životu". Moderátor Jaroslav Rezník pozval Petra Jaroša do kaviarne preto, lebo 22. januára oslávil 65. narodeniny a opätovne vyšla nielen Tisícročná včela, ale v jednej knihe aj dve novely Váhy z roku 1966 a Putovanie k nehybnosti z roku 1967. K svojmu 65. výročiu sa Jaroš vyjadril slovami, že sa ním snaží ,,prehrýzť". Pochválil aktivity Petra Bielčika v kníhkupectve Svet knihy, ktorý prirovnal k chrámu knihy. Kníhkupectvo sa zmenilo podľa Jaroša na chrám možno preto, že Bielčik študoval teológiu na evanjelickej bohosloveckej fakulte. Prítomní sa dozvedeli zaujímavosti z Jarošovho života, že na včelu si pripravoval materiál zhruba desať rokov a písal ju nepretržite štyri roky. Scenár k filmu, ktorý pripravil s Jurajom Jakubiskom mal 300 strán, čo by vydalo aj na tri filmy, takže ho museli skracovať. Ďalší legendárny film Pacho, hybský zbojník vznikol potom, ako sa Jaroš snažil vyrovnať s faktom, že jeho rodné mesto Hybe nemalo nikdy svojho zbojníka. A tak mu jedného vymyslel. Jaroš spomínal na to, ako ho spolu s režisérom Ťapákom folkloristi kritizovali, že znevážili slovenský folklór, čo však Jaroš pri Pachovi rázne odmietol aj teraz. Oni sa nad ním len usmievali. A smiech poľudšťuje, takže dnes už takúto kritiku nik nechápe.
Stanislav Háber
