Vyhľadávanie
Jednooká spätná väzba
Keby sa ma ktosi spýtal, čo mi najväčšmi chýba v slovenskom vydavateľskom mikrosvete, asi by som odpovedal, že recenzie. Myslím to celkom vážne. Pravda, treba to spresniť: Nechýbajú mi recenzie vo všeobecnosti, tých je dosť, ale recenzie istého druhu. Také, ktoré si okrem zhodnotenia umeleckej či vedeckej hodnoty obsahu diela všímajú aj knihu ako artefakt (neprichádza mi na um nič výstižnejšie ako toto „trendové“ slovo), ako výsledok procesu premeny rukopisu na knihu, teda edičnú, vydavateľskú kvalitu knihy.
Skúste si urobiť malý exkurz do recenznej praxe našich periodík! Zistíte, že väčšinu recenzentov sa hodnoteniu tejto stránky knižiek priam vyhýba. Takže len zriedka sa z recenzie dozviete, že tá a tá knižka vyšla v nekultivovanej podobe napríklad (a najčastejšie) preto, lebo pri jej vzniku ušetrili výdavky na redaktora, alebo že sa vydavateľ uspokojil len s pravopisnou kontrolou textu, že sa nepodarilo eliminovať vplyv priveľkého náhlenia, ktoré je dnešnému vydávaniu kníh vari už bytostne vlastné (ba ani len zaretušovať jeho stopy), že v texte prekladu (lebo dnes zväčša len prekladáme) čitateľ narazí na pasáže, ktoré treba obracať z hlavy na nohy a sprava naľavo, aby z nich vytriasol aký-taký zmysel, že si nik nedal prácu s adekvátnym spojením textu a ilustrácií. Alebo, že sa pri grafickej úprave uprednostnil efekt pred účelom, že zvolené písmo doslova obťažuje čitateľa, že sa priam trestuhodne neopatrila registrom taká knižka, ktorá bez neho stráca časť hodnoty, a napokon, že ani v efektne vyzerajúcich knihách nebývajú výnimkou banálne pravopisné chyby.
Vari najčastejšie sa takéto recenzie týkajú odborných knižiek určených širšej verejnosti, teda populárno-náučných prác, rozličných príručiek a podobne. Niežeby sa tieto knižky nerecenzovali. Odvažujem sa však tvrdiť, že priveľa recenzentov (radšej nenapíšem väčšina – až taký odvážny nie som) ich recenzuje iba jedným okom. Takže najčastejšie čítame recenzie, ktorých autor ako expert na danú tému zhrnie obsah recenzovanej populárno-náučnej knižky a skonštatuje, že to veru vedecká práca nie je... Nanajvýš utrúsi, že veď hej, je to pekná (užitočná a pod.) knižka, ale veda je predsa len veda. Druhý využije túto príležitosť, aby predviedol, čo všetko o téme vie, a tak mu na knižku samu neostane miesto. Sú aj takí, ktorí knižke vlastne decentne vytknú, že má napríklad prehľadnú štruktúru, bohatú obrázkovú dokumentáciu alebo iný atribút typickej popularizačnej práce. Dosť často sa stáva, že z recenzii trčí zreteľná inšpiráciu záložkou alebo úvodom, ale – ruku na srdce – komu z nás by tento prístup naozaj prekážal, veď takáto recenzia spravidla obsahuje celkom milú dávku reklamy našej knihy...
Ak evidentné hriechy proti redaktorskej a vydavateľskej profesionalite nezachytí recenzent, kde sa má potom vziať spätná väzba? Ako bez kritickej reflexie edičnej stránky kníh zabránime, aby to s kultúrou knižnej tvorby šlo z kopca ešte rýchlejšie, ako to ide? Povedzme si pravdu: na takúto reflexiu netreba ani štátne dotácie, ani granty EÚ. Je to v našich rukách, presnejšie v ochote (alebo schopnosti?) recenzentov vidieť obidvoma očami. Našťastie máme aj naozajstných recenzentov tejto literatúry, len sa ich príkladom akosi menej inšpirujú aj ďalší.
Kornút
