Vyhľadávanie
Publikácia Klíma v dejinách je vítanou novinkou, ktorá poukazuje na skutočnosť, že klimatické zmeny sprevádzali ľudstvo počas celej jeho existencie a zároveň pripomína, aký ničivý dosah môžu mať zásadné zmeny klímy na ustálený spoločenský poriadok.
Zásadná zmena klímy, ako nám príroda pomerne jasne pripomenula v posledných týždňoch, sa nás všetkých bytostne dotýka. Inak to nebolo ani v minulosti a práve klíma patrí medzi jeden z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňoval celé spoločenstvá. Klíma sa podpísala na úspechoch a neúspechoch celých ríš a štátnych usporiadaní. Práve to, okrem mnohých ďalších udalostí, opisuje novinka z vydavateľstva Premedia – Klíma v dejinách, ktorá vyšla v rámci edície Civilizácia.
Knihu zostavili tí istí editori, ktorí pred niekoľkými rokmi pripravili úspešnú publikáciu Epidémie v dejinách. Táto publikácia do istej miery reagovala na prebiehajúcu celosvetovú pandémiu (bližšie k tejto knihe pozri Knižnú revue, 2020, č. 10) a poskytovala čitateľom kontext o epidémiách, ktoré sa uskutočnili v minulosti. Veľmi podobne je zostavená aj táto publikácia, ktorá opätovne spája odborníkov z viacerých oblastí, a tým poskytuje čitateľovi rozsiahly kontext dosahu klímy na ľudské dejiny. Kniha ponúka 40 textov od 28 renomovaných odborníkov zo Slovenska a zahraničia a ich jedinečné pohľady na to, ako sa ľudstvo v minulosti vyrovnávalo s klimatickými zmenami.
Od praveku po novovek
Kniha je rozdelená na tri základné časti: 1. pravek a starovek, 2. stredovek a 3. novovek. Čitateľ sa v prvej časti knihy napríklad dozvie, prečo sa vracajú doby ľadové, ale aj to, ako sa obyvatelia starovekého Egypta vyrovnali s klimatickými zmenami, ktoré sprevádzali dlhú existenciu tohto štátneho útvaru. To, že klíma a „zlý vzduch“ ovplyvnil aj antických bohov, sa dozviete v texte o antických kováčoch a nebezpečných kovoch. Dosah priaznivej klímy na rozvoj civilizácií je evidentný v textoch týkajúcich sa antického Ríma a existencie tzv. rímskeho klimatického optima. Už len na tomto krátkom výpočte niekoľkých tém vidieť, že publikácia je rozsiahla nielen počtom strán, ale aj témami.
Rozmanitosť je evidentná aj v časti venovanej stredoveku, kde sa dočítate, či mohla klíma ovplyvniť vzostup a pád Veľkej Moravy, ale aj to, čo je Danteho anomália. Zároveň sa dozviete aj mnohé ďalšie informácie spojené s geograficky vzdialenejšími územiami, ako napríklad účinok klimatických a s nimi spojených demografických zmien na Čínu v stredoveku. Texty sa neobmedzujú len na Euroáziu; dočítate sa aj o spoločenstvách žijúcich na území Severnej a Južnej Ameriky, ako boli napríklad Mayovia či ľud kultúry Chimú. Zaujímavým príspevkom takpovediac z iného súdka je text o zobrazení zimy v umení. Tento text dokazuje aj to, ako rôznorodo sa môžu jednotlivé témy uchopiť, a v čom všetkom sa odzrkadlili klimatické zmeny v minulosti.
Posledná časť knihy je venovaná novoveku. Nádhernou ukážkou toho, že klimatické zmeny nemenia len osudy veľkých ríš, je text Štefana Hrivňáka, v ktorom okrem iného píše, kde bola v minulosti hranica pestovania viniča v Európe a ako klimatické zmeny ovplyvnili vynájdenie šampanského. Samozrejme, zmena klímy a jej vplyvy na život nemali len úsmevné konce sprevádzané výstrelmi šampanského. To vidno aj v texte o náročnosti cestovania v okolí Kaspického mora a o vplyve tamojšej klímy na zdravie cestovateľov. Podobne ako predchádzajúce dve časti knihy aj jej tretia sekcia je tematicky rozsiahla a končí sa až v nedávnej minulosti. Posledné kapitoly sa venujú udalostiam Arabskej jari a analýze možných vplyvov klimatickej krízy na medzinárodnú situáciu vo svete na prelome 20. a 21. storočia.
Klíma po priemyselnej revolúcii
Vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o vplyve človeka na klimatickú zmenu by som uvítal podrobnejšie spracovanie tohto fenoménu v súčasnosti, a teda eventuálne rozdelenie obdobia novoveku do obdobia pred priemyselnou revolúciou a po nej. Dovolím si povedať, že by sa tak zdôraznil kontrast rýchlosti prebiehajúcich klimatických zmien. Zároveň však treba podotknúť, že ide o jednu z mála vecí, ktorú by som tejto publikácii vytkol.
Klíma v dejinách je zaujímavá svojím rozsahom, ale aj, ako som naznačil v predchádzajúcich riadkoch, rozmanitosťou autorov a autoriek. Čitateľ si môže prečítať texty odborníkov, ktorí pôsobia doma či v zahraničí a podávajú odborné informácie v popularizačnej podobe. Medzi jednotlivými textami vidieť v tejto súvislosti rozdiely, no pri takom rozsiahlom autorskom kolektíve asi ani nie je možné, aby to bolo inak.
Publikácia Klíma v dejinách je vítanou novinkou, ktorá poukazuje na skutočnosť, že klimatické zmeny sprevádzali ľudstvo počas celej jeho existencie a zároveň pripomína, aký ničivý dosah môžu mať zásadné zmeny klímy na ustálený spoločenský poriadok. Každý, koho zaujíma problematika klímy, by mal po tejto publikácii jednoznačne siahnuť.
Martin Posch ( 1992)
Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.
Branislav Kovár, Lucia Benediková, Oliver Zajac: Klíma v dejinách. Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny
Bratislava: Premedia, 2022
