Kniha v Prahe, ale bez hraníc

Tento rok sa konal medzinárodný knižný veľtrh Svět knihy Praha 2023 (11. – 14. máj) vedľa Průmyslového paláca, v ktorom práve prebieha rozsiahla rekonštrukcia, v holešovickom Výstaviš­ti. Areál sa využíva na rôzne typy podujatí (športové, hudobné, divadelné atď.). Vďaka zmene miesta získal Svět knihy Praha oproti minulým rokom atmosféru jarného festivalu. Rozložené stany, otvorený priestor, tribúna pre najočakávanejších hostí. Tematicky program prízvukoval súdržnosť s Ukraji­nou a jej kultúrou i jasné odsúdenie agresora najmä v koncepte „Autoři bez hranic“, ale i v programe Českej televízie. Značnej pozornosti sa však dostalo aj fantastike a projektom nie čisto literár­nych disciplín.

V koncepte „Autoři bez hranic“ rezono­vali jednoznačne najväčšmi dve mená. Prvým je v súčasnosti najpopulárnejší ukrajinský spisovateľ, básnik a líder kapely Sobaky Serhij Žadan, ktorý žije v Charkove a práve mu vychádza v Česku i na Slovensku román Internát. Druhým ťahákom bol Vladimir Sorokin, ruský spisovateľ a odporca Putinovej vlády, žijúci v tomto období v exile v Nemecku; jeho román Opričníkov deň predpovedal cestu, ktorou sa uberie agresívna kremeľ­ská diktatúra. (Ako jediné médium na Slovensku s ním prinášame rozhovor, ktorý pre Knižnú revue a časopis Host pripravil profesor Tomáš Glanc.) „Autoři bez hranic“ poskytli priestor i ďalším výrazným zahraničným menám: predstaviteľovi britskej fantastiky Benovi Aaranovitchovi, osobnému asistentovi Terryho Pratchetta Robovi Wilkinsovi či novinárke, spisovateľke a výraznej osobnosti československej emigrácie Irene Brežnej. Z domácej literárnej scény boli pre návštevníkov najpríťažlivejšie spisovateľky Kateřina Tučková a jej limitovaná edícia titulu Bílá voda s ilustráciami Jaromíra 99, Alena Mornštajnová s románom Les v domě a spisovateľ a diplomat Michael Žantovský.

Profesní fórum Českého literárneho centra zorganizovalo atraktívne diskusie dotýkajúce sa širšieho okolia literatúry, napríklad pozadia vydávania historic­kých publikácií dostupných pre širšiu verejnosť a študentov, pripravovanej platformy pre vytváranie a šírenie kniž­ných metadát či o možnosti rozčítať deti v školách prostredníctvom komiksov. O spojení umelej inteligencie a prekladu diskutovali translatológovia a Ondřej Bojar, docent z matematicko‑fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorý sa zaoberá aplikáciou strojového prekladu. V prezentácii bolo publiku ponúknutých 5 možností prekladu nemeckej vety, aby určilo, ktoré sú preložené umelou inteligenciou a ktoré prekladateľom. Príklady ukázali, že možno bude časom najväčšou prednos­ťou prekladateľov a prekladateliek schopnosť vedieť čo najpresnejšie umelej inteligencii zadať zadanie, pretože keď ChatGPT dostal čo najjasnejšiu formulá­ciu, bol schopný i hravejšie kreovať napríklad názov postavičky pre deti.

V Profesním fóre sa konala aj diskusia s prvými porotcami Magnesie Litery za fantastiku, ktorá odhalila zákutia pri rozhodovaní v tejto žánrovej disciplíne (ako naložiť so sériami, čo antológie a YA knihy). Živým a podnetným rozho­vorom porotcovia dospeli k záveru, že každoročne je v Magnesii Litere aspoň jedno dielo, ktoré zapadá do fantastiky.

Najcharizmatickejším hosťom celého tohtoročného Světu knihy však bol rozhodne Serhij Žadan. „Kultúra je súčasť ideologického komplexu. Rusko ako imperiálny štát dobre chápal dôležitosť svojej kultúry a jej expanzie. Pomník Puškina je prejavom nie ich lásky, ale značkovanie si svojho územia a politiky. Kým budú ruské pomníky, tento režim si bude myslieť, že je to ich územie. (…) Dôležité je však nestratiť nádej; všetko je v našich rukách, aj víťazstvo.“