Knižné trhy v Užhorode

   Keď povieme Užhorod, niekto si len povzdychne: „Provincia!“. Musíme do tohto pojmu vniesť isté korekcie. Žiť v provincii ešte vonkoncom neznamená, že človeku chýba širší rozhľad. Lebo provincia – to je rozmer zemepisný, nie duchovný.

   V Užhorode, administratívnom, ekonomickom a kultúrnom sídle Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ktoré má vyše 126 tisíc obyvateľov, sa 14. a 15. decembra 2006 konal už 5. ročník knižných trhov pod názvom Užhorodský knižný Mikuláš 2006 (pravoslávni veriaci, ale aj gréckokatolíci na Ukrajine slávia sv. Mikuláša 19. decembra).

   Knižný trh na Ukrajine mnohí považujú za jeden z najtajomnejších, a to preto, že sa tam úvahy o normálnom fungovaní rozchádzajú s bežnou praxou. Pripomeniem, že v mnohých krajinách sveta je knižný trh ziskovou záležitosťou. Je to tak tam, kde má obyvateľstvo stabilné príjmy a kde funguje štandardný marketingový systém. Na Ukrajine ešte stále zohrávajú oveľa väčšiu úlohu pri vydávaní knižného titulu granty a štátne dotácie než požiadavky trhu. O čom to vlastne rozprávam. Veď na Slovensku to funguje obdobne a pritom Slovensko je súčasťou EÚ a obyvateľstvo má stabilné príjmy... Takže ani my nie sme až takí svetoví...

   Užhorodský knižný trh bol dobrou správou pre tých, ktorí ešte stále radi siahnu po dobrej knihe, ale zároveň aj pre tých, ktorí sa literatúrou zaoberajú profesionálne. Jeho boli prezentácie vydaní, konkurzy, diskusie, ale aj stretnutia so spisovateľmi a vydavateľmi v školách a knižniciach mesta. Knižnú produkciu tu predstavili nielen miestni vydavatelia, ale aj hostia z Ľvova, Kyjeva, Lucka, Ivano-Frankivska.

    Na podujatie prišli aj hostia z Kyjeva – šéfredaktor časopisu Knyžnyk-review a popredný odborník vydavateľskej činnosti na Ukrajine Kostiantyn Rodyk a spisovatelia Dmytro Stus, Vitlana Povaliajeva a Pavlo Voľvač. Ich diela vychádzajú v najznámejších ukrajinských vydavateľstvách - charkivskom Foliu, kyjevskom Fakte a ľvivskej Kaľvarii.

   Publicista, literárny vedec Dmytro Stus prezentoval v Užhorode nový literárny časopis Kyjivska Rus. V súvislosti s vydavateľskou činnosťou na Ukrajine povedal, že za posledných päť rokov nie vďaka, ale skôr napriek štátnej politike, ukrajinská kniha žije, je čoraz kvalitnejšia a zaujímavejšia.

   Prešiel som sa okolo výstavných panelov jednotlivých vydavateľstiev. Užhorodské vydavateľstvo Zakarpattia prezentovalo knihu Krvavé tiene Kremľa. Vo vydaní je obsiahnutá literárna tvorba zakarpatských autorov, ktorí boli podrobení represáliám minulého komunistického režimu. Sú medzi nimi mená ľudí, ktorých životné osudy neskôr zaviali do Prešova alebo s ním predtým boli späté, spisovatelia Fedor Ivančov, Zoreslav (S. Sabol), Jurko Borolyč, literárny vedec a pedagóg Ilja Vološčuk.

   Novinár a spisovateľ Oleksandr Havroš tu uviedol svoju novú knihu – Zakarpatské storočie: dvadsať rozhovorov (vyšla v užhorodskom vydavateľstve Mystecka Linia). Medzi dvadsiatimi osobnosťami je aj rozhovor s Helenou Rudlovčákovou, významnou predstaviteľkou karpatistiky na Slovensku, ktorá žije v Prešove. Básnik Vasyľ Kuzan sa zasa predstavil s knihou esejí a rozhovorov Viagra pre básnika. Prozaik Mychajlo Roško uviedol antológiu mladých autorov s priliehavým názvom Džínsové pokolenie. Hosťami Užhorodského knižného Mikuláša boli aj predstavitelia ukrajinskej literatúry na Slovensku - básnici Jozef Zbihlej, Milan Bobák a autor týchto riadkov.

   Knižný trh v Užhorode nechce, ba ani nemôže konkurovať napríklad Knižnej záhrade v Kyjeve, alebo Fóru vydavateľov vo Ľvove, ale zaradil sa k tým, ktoré sa napríklad konajú v oblastných sídlach Ukrajiny. V tejto súvislosti mi napadlo, čo sa v tejto veci robí na Slovensku. Áno, máme bratislavskú Bibliotéku, ale porozmýšľajme, či nie sme dlžníkmi regiónov. Mám na mysli krajské a okresné sídla.

Ivan Jackanin