Vyhľadávanie
Josef Kroutvor: Pomalu na cestě k Betlému aneb Malá vánoční četba
Zlín (CZ): Archa, 2020
Na sklonku roka 2020 vyšli krátko po sebe dve knižky vynikajúceho českého esejistu, básnika a kunsthistorika Josefa Kroutvora. V prvej nás pozýva na adventnú cestu k tichému Betlehemu, v druhej na potulky po Novohradských horách.
Na Vianoce sme si naplieskali toľko krikľavých oranžových, zelených a žltých samolepiek, že sme už hádam aj zabudli, čo je pod nimi. Podobajú sa donekonečna preliepanej plagátovej ploche, tomu palimpsestu reklám, pozvánok, výziev a zase reklám, kde je všetko, a preto vlastne nič. Zo všetkých prívlastkov Vianoc – pokojných, Vianoc radostných, Vianoc tichých – zostali len floskule. Škoda. Už ani ten tanier navyše na štedrovečernom stole nemyslíme celkom vážne a pred pocestným sa radšej zamkneme.
Akýmsi pokusom o preladenie vianočných nálad a myšlienok je kniha Pomalu na cestě k Betlému aneb Malá vánoční četba českého esejistu, básnika a kunsthistorika Josefa Kroutvora, ktorú po desiatich rokoch prináša v druhom vydaní zlínske vydavateľstvo Archa.
Adventné čítanie
Napriek všetkým tým nánosom a deformáciám sa nás však v predvianočnom období aj tak zakaždým zmocní akési nepomenovateľné chvenie. Očakávanie spojené so štyrmi adventnými nedeľami máme zapísané v kultúrnom kóde. Od detstva? Alebo ešte dlhšie? „Nejkrásnější Vánoce jsou ty, které jsou spojeny s dětstvím, prostou dětskou radostí, Ježíškem a dárky pod stromečkem,“ píše v úvode svojej knižky Pomalu na cestě k Betlému aneb Malá vánoční četba Josef Kroutvor. A je to jedna z dobrých možností – Vianoce ako príležitosť oživiť to driemajúce malé dieťa v nás.
Určite poznáte Vianočné mystérium nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera – je to knižka, ktorá by nám mala robiť spoločnosť každý jeden adventný večer. Čo príbeh, to jeden krok na ceste k Vianociam, teda akýsi knižný adventný kalendár.
Josef Kroutvor sa spolu s čitateľmi vydáva na podobnú cestu – vo svojich kratučkých esejach, zamysleniach či črtách nás sprevádza predvianočným obdobím i dávno zabudnutými tradíciami. Sú to tematicky rôznorodé texty, no celkom zreteľne ich spája leitmotív kométy a cesty za jej žeravým chvostom – od svätého Mikuláša až po Troch kráľov.
Veľké vianočné tajomstvá tu stoja bok po boku s autorovými osobnými vianočnými zážitkami – útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom vedľa prechádzky po viedenských vianočných trhoch, putovanie Troch kráľov z ďalekých krajín pri komornej oslave Vianoc v zrúcanine starého kostolíka v Pohoří.
Z Kroutvorovho písania priam srší pocit, že je to jeho vnútorná potreba. Nie je to písanie efektné. Ani vypočítavé. Je to skôr čosi ako dýchanie, niečo paralelné a zároveň neoddeliteľné od ostatného života. Toto písanie predstavuje múdry proces, pri ktorom autor neustále skúma nielen okolie, ale aj seba samého, každý svoj krok – azda preto je nám taký blízky.
Svetielko na cestu
Texty Josefa Kroutvora akoby prichádzali z iného sveta. Zo sveta, ktorý sme opustili, zhltlo ho to bláznenie, ktoré naťahuje Vianoce cez polovicu roka. A zhltla ho aj neláska, ba až nenávisť, agresivita, s ktorou sa stretávame denne na cestách, na chodníkoch, v medziľudskej komunikácii naprieč všetkými vrstvami. Josef Kroutvor nám však bliká na cestu svetielkom a ukazuje, že svet skutočných hodnôt ešte stále žije. A aj skutočné Vianoce kdesi pod vrstvou plagátov a červených kamiónov.
Aká naliehavá ľudskosť a úprimnosť a citlivosť je v jeho písaní! A také sú aj jeho Vianoce – vpúšťa nás totiž do tých najintímnejších priestorov svojich vlastných rodinných Vianoc, ktoré sú presiaknuté chvením, nedočkavosťou, no tiež akousi bázňou pred vianočným zázrakom: „Jen ten, kdo si uchoval i v pozdějších letech pastýřský údiv, může stále vnímat narození Páně jako jedinečnou událost. V údivu se skrývá pochopení pro zázrak, který je ale spojený s pokorou a prostotou,“ píše. Jeho rozprávanie o Vianociach je ako lyžička medu. A tento pokoj otvára priestor pre naše vlastné znepokojenie.
Kroutvor vyzdvihuje model Betlehema ako symbolu, v ktorom má svoje miesto prostý život i zvieratá a ústrednú úlohu v ňom hrá nevinné dieťa. Môže to byť TO dieťa, Boží syn, ešte taký zraniteľný, ktorého sa hneď po narodení pokúsia zavraždiť. No môže to byť aj iné dieťa, dievča znepokojené tým, že jej vlastné vnúčatá, ale možno už ani jej deti nebudú poznať svet taký, aký poznáme my (a iný Herodes, celý zástup Herodesov sa ju usiluje umlčať). Alebo je to aj dieťa ako symbol čistoty, ktorý sa príliš skoro, príliš rýchlo a príliš bolestne dostáva do pazúrov rôznych nielen internetových predátorov.
Keď už ľudstvo nemá úctu ani k deťom, nemá ju k ničomu.
Kroutvor a krajina
Záver útlej Kroutvorovej knižky Pomalu na cestě k Betlému aneb Malá vánoční četba patrí malej divadelnej groteske v troch obrazoch. Vystupuje v nej zostarnutý ufrflaný Herodes, no dej je vsadený do okolia mesta Třeboň a Novohradských hôr, čo je areál, v ktorom sa Josef Kroutvor ocitá veľmi často.
Je to pochopiteľné – v roku 2001 si našiel svoj druhý domov v dedinke Kramolín na dohľad od siluety Novohradských hôr, ktorá mu pripomína karavánu putujúcu krajinou proti prúdu času. A práve tomuto pohoriu, tomuto kúsku sveta venoval svoju najnovšiu knižku Bukvova hůl s podtitulom Zápisky a pověsti z Novohradských hor. Je to knižka, ktorá je v tomto kraji pevne zakorenená; bola tu napísaná (resp. vychodená), bola tu vydaná (v malom vydavateľstve Stará škola z neďalekého mestečka Borovany) a napokon aj vytlačená v Českých Budějoviciach (ak by sme použili vinohradnícky a vinársky termín, mohli by sme pokojne hovoriť o niečom ako terroir).
Už v predchádzajúcej „lesnej“ knižke Lesní eseje (Archa 2019) sa Kroutvor venuje tomuto kútu českej krajiny. Rozlohou neveľké Novohradské hory mu slúžia ako plátno na skúmanie pamäti miesta, ktorá je uložená v krajine i v literatúre.
Bukvova hůl, to sú poznámky a pozorovania tuláka, obrazy, ktoré vznikajú pri chôdzi počas pohybu v útrobách lesného organizmu a menia sa na čosi medzi ready-made básňou a denníkovým záznamom.
Krajinu a hory v širšom okolí mestečka Třeboň zásadne ovplyvnil grófsky rod Buquoyovcov. Starali sa o okolité lesy a vytvorili aj tunajšiu pralesnú rezerváciu Žofín.
Bukva, ktorého palica dala meno tejto knižke, je akýsi „buquoyovský“ lesný duch, ktorý doposiaľ stráži lesy Novohradských hôr. A práve cez jeho potulky sa do Kroutvorovej knihy dostáva žáner novodobej povesti; vietor odnáša strechu zbohatlíkovi, ktorý si bez štipky pokory postavil chatu uprostred hôr, ruky výrastkov, ktorí sa pokúsia vyvaliť hraničný kameň, sa prilepia k jeho povrchu a musia tu stráviť hrôzostrašnú noc. Starý Bukva to všetko sleduje – a možno v tom má aj prsty, ktovie?
Bukvova hůl Josefa Kroutvora je však najmä osobná knižka o blízkom vzťahu človeka k prírode ako takej, ale aj ku konkrétnemu miestu a jeho pamäti. Poslúžiť však môže aj ako univerzálny bedeker, ktorý si pokojne môžeme vziať na potulky po ľubovoľnom slovenskom pohorí. Nestratíme sa.
Ján Púček (1987)
Spisovateľ a publicista. Autor prozaických kníh Kameň v kameni (2012), Okná do polí (2013), Uchom ihly (2015) a Med pamäti (2018). Textami o knihách a fejtónmi prispieva do Denníka N. Pracuje ako redaktor vydavateľstva Absynt, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU vedie semináre o slovenskej literatúre. Žije pod Malými Karpatmi.
Josef Kroutvor. Foto: czechlit.cz
Josef Kroutvor: úryvok básne Adventus zo zbierky
Pomalu na cestě k Betlému…
...Tato noc noci, tato louka nebeská
Posetá stříbrnými perlami a hvězdami
Vyšitá hvězdičkami jako krajka
Noc plná očekávání
Kdy už se objeví jasné znamení
Ta kometa s ohnivým chvostem
Aby nám ukázala stezku srdce
K betlému...
