Vyhľadávanie
Literatúrou ponad hranice
V stredu 4. marca sa v domu Quo Vadis v Bratislave konalo stretnutie priaznivcov a záujemcov o esperantskú a literatúru. Predseda Slovenskej esperantskej federácie Rastislav Šarišský predniesol referát o literatúre písanej v najvýznamnejšom medzinárodnom umelo vytvorenom jazyku súčasnosti. V celosvetovom meradle esperantsky hovorí a číta asi 1,5 milióna ľudí. Prednášajúci sa zaoberal tvorbou najvýznamnejších autorov. Podujatie nemalo len interný esperantský charakter, jeho cieľom bolo rozšíriť informácie o esperantskej literatúre i medzi veci úplne neznalých, preto obsažný referát odznel v slovenskom jazyku. Prítomní tak získali informácie o literárnych počinoch zakladateľa esperanta Ľudovíta Zamenhofa. Rodák z Bialystoku v Poľsku sa popri základných gramatických a lexikografických príručkách venoval príležitostnej básnickej tvorbe, no najmä prekladu – do esperanta preložil viacero diel svetovej klasiky (Hamlet, Revízor), čím dokázal bohatstvo a životaschopnosť svojho výtvoru.
Za prvého skutočného esperantského básnika je však považovaný Antoni Grabowski. Okrem vlastnej tvorby je známy tým, že do esperanta prebásnil Mickiewiczovu poému Pán Tadeáš.
Plodný autor Kálman Kalocsay písal pod pseudonymom aj erotickú poéziu, zostavil antológiu svetovej poézie v esperante – knižka pod názvom Eterna bukedo (Večná kytica, 1931) obsahuje básne preložené z 22 jazykov. Je tiež tvorcom prvej esperantskej poetiky, známej pod názvom Parnasa gvidlibro (Parnaská príručka, 1932).
O tom, že esperantská literatúra nestojí na okraji kultúrneho diania, svedčí tvorba Wiliama Aulda. Tento básnik bol viackrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Auld vniesol do prevažne tradične ladenej esperantskej tvorby prvky poetiky avantgárd, do esperantčiny preložil napríklad Pána prsteňov od J. R. R. Tolkiena či Psa baskervillského od A. C. Doyla.
Najvýznamnejší esperantský autor slovenského pôvodu Eduard Vladimír Tvarožek okrem vlastnej tvorby zostavil tiež knižku Slovaka antologio (Slovenská antológia), v ktorej sa nachádzajú úryvky diel významných slovenských autorov v esperante. Stručné dejiny esperantskej literatúry zhrnul do príručky Skizo de la Esperanta literatúro (Náčrt esperantskej literatúry, 1998).
Po stručnom prehľade tvorby najvýznamnejších esperantských autorov sa Rastislav Šarišský v prednáške venoval esperantu ako literárnemu a kultúrnemu fenoménu v slovenskom kontexte. V rámci vzťahov so slovenskou literatúrou ako pracovník Literárneho informačného centra (LIC) informoval o činnosti tejto inštitúcie, ktorá poskytuje informácie o modernej slovenskej literatúre a propaguje slovenských autorov v zahraničí.O rozsahu pôsobnosti LIC následne vo svojom vstupe detailnejšie rozprávala pracovníčka Oddelenia zahraničných aktivít LIC Inka Martinová.
Program zakončila prednáška o Mickiewiczovej poéme Pán Tadeáš ako o jednom z diel svetovej literatúry preložených do esperanta.
-mf-
