Malá alebo veľká?

Problém literatúry malých jazykov a jej prekladov je často diskutovanou témou, ale jej presadzovanie sa v edičných plánoch vydavateľstiev je naďalej zložité. V európskom kultúrnom priestore sa objavila skvelá idea. Európska komisia sa rozhodla každoročne udeľovať Cenu Európskej únie za literatúru. Podľa eurokomisára Jána Figeľa má cena ,,upriamiť pozornosť na vynikajúce literárne talenty v Európe a všetko, čo ponúkajú. Má zvýrazniť kvalitu a tvorivosť európskej umeleckej literatúry“. Poslaním ceny je aj propagovať knihy a podporiť kultúrnu rozmanitosť v Európe. Tento rok ju dostalo 12 autorov - z Rakúska, Chorvátska, Francúzska, Maďarska, Írska, Talianska, Litvy, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovenska a Švédska. Laureáti absolvujú prezentačné turné, vystúpia na Frankfurtskom knižnom veľtrhu a Európska únia prispeje aj na preklad a propagáciu ocenených diel. Krátko po odovzdávaní týchto cien, z našich autorov ju dostal Pavol Rankov, privítalo Literárne informačné centrum zástupcov neeurópskej malej, a pritom veľkej, arménskej literatúry na pokračovaní seminárov Literárne procesy dneška. Hostia nás prekvapili antológiou slovenských diel v arménčine. Prekladmi do nej prispela aj prozaička Diana Hambardzumjan. Spolu s básnikom Levonom Ananjanom a Davidom Muradjanom, dramatikom a scenáristom, porozprávali o literárnej a kultúrnej situácii v súčasnom Arménsku. Mnohé problémy máme spoločné, ako kríza čítania, málo prekladateľov z arménčiny, či priveľa básnikov a málo dobrých básní. Rozdiely sú v témach. Cesta Arménska k samostatnosti nebola taká bezbolestná ako naša. Táto tragická skúsenosť, prirodzene, rezonuje v literatúre. Ako povedal David Muradjan: ,,Absurdita nemá v našej literatúre miesto. My sme absurditu žili.“ Arménci našu ,,malú“ literatúru knižne predstavili. Na ťahu sme my.