Vyhľadávanie
Pred viacerými rokmi sa Milan Vároš pustil do projektu, v ktorom si vytýčil, že sa pozrie z viacerých strán na osudy našich umeleckých diel a ich tvorcov, ktoré sa ocitli mimo územia Slovenska. Roku 2007 vyšli vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine dva zväzky reprezentačnej publikácie Stratené slovenské poklady, do ktorých zozbieral množstvo príbehov o maliarskych a sochárskych dielach vyvezených z územia Slovenska do zahraničia. Závažnosť témy a bohatý materiál, ktorý autor vypátral, si vyžadujú pokračovanie. Výsledkom ďalšej práce je publikácia Osudy umeleckých diel a ich tvorcov (Martin, Matica slovenská 2011). V nej autor nadväzuje na predchádzajúce zväzky, no zameral sa nielen na samotné umelecké diela, ale aj na osudy umelcov a pokúšal sa ich zakomponovať do kontextu európskeho či svetového umenia. Všetky obrazy slovenského maliara Karola Marka sú v zahraničí, len jediný sa roku 2007 dostal z Brazílie do vlasti a je ozdobou zbierok SNG. Diela Lucasa Cranacha, ktoré si objednal príslušník šľachtického rodu z Levoče Stanislav Thurzo, nie sú v našich galériách, ale v Arcibiskupskom paláci v Kroměříži… Pri zbieraní materiálov natrafil Milan Vároš aj na prípady, ktoré zatiaľ nemožno objasniť, no aj ich koniec s otáznikom poskytuje čitateľovi dôvod na zamyslenie. Napríklad Dürerov obraz Portrét mladej Benátčanky, ktorý bol až do zavedenia eura na jednej z nemeckých bankoviek, mal voľakedy vo svojej zbierke gróf Ján Pálfi. Roku 1923 sa obraz dostal do zbierok Umelecko-historického múzea vo Viedni… Ide skutočne o obraz z Pálfiho zbierky?
Počas totality sa niektoré diela dostali zo štátnych zbierok do rúk súkromníkov, predovšetkým predstaviteľov nomenklatúry. Tak z našich galérií zmizli obrazy Martina Benku a ocitli sa v rukách komunistických funkcionárov Husáka, Biľaka či Lenárta. V knihe nájdeme dokumenty z policajných archívov svedčiace o ich návrate do národného majetku po roku 1989. Milanovi Várošovi nejde len o zhromaždenie faktov, ale najmä, aby z faktov vyťažil pútavé príbehy.
