O covide a ďalších chorobách v Číne

Fang Fang: Denník z Wuhanu (Správy z mesta v karanténe)

Preklad: Pavel Dvořák

Budmerice: Vydavateľstvo Rak, 2021

Denník z Wuhanu alebo z Wuchanu? Kniha čínskej spisovateľky Fang Fang s názvom Denník z Wuhanu – Správy z mesta v karanténe vyšla na Slovensku začiatkom roka a otázka smeruje k prepisu názvu čínskeho mesta, v ktorom sa začala celosvetová pandémia známa ako Covid-19. Jej zodpovedaním možno pokračovať aj v úvahách o knihe samej, o autorke a jej posolstvách, pretože tomu, ako písať názov čínskeho mesta, sa jednoducho nedá vyhnúť.

Prekladateľ Pavel Dvořák zvolil pri transkripcii z čínštiny medzinárodný prepis pinyin, a to nielen pri názve mesta, ale aj pri iných názvoch a menách čínskych reálií. Je to v doterajšej prekladateľskej praxi nezvyčajný a možno aj kontroverzný krok. Prekladateľ, ktorý je absolventom sinológie na Univerzite Palackého v Olomouci a žije v Číne desať rokov so svojou manželkou Číňankou, zdôvodnil tento spôsob prepisu v úvode knihy aj v rozhovore pre Knižnú revue. Vysvetľuje, že epidémia, ktorá vypukla v čínskom meste, bola medzinárodným problémom a udalosti, ako aj osoby, ktoré autorka v texte spomína, boli zaznamenávané vo svete. Preto v rozpore s bežnou praxou na Slovensku pri preklade použil medzinárodnú transkripciu. Ak čitateľa niektoré pasáže v knihe zaujmú, bude si môcť jednoducho nájsť ďalšie informácie v internetovom vyhľadávači. Aby neobral čitateľa o predstavu o výslovnosti daných slov, pridal na koniec knihy tabuľku všetkých použitých názvov v transkripcii pinyin s ich ekvivalentmi v našej fonetickej transkripcii. Prijmime teda prekladateľovu voľbu.

Prekladateľovo zdôvodnenie svojím spôsobom súzvučí aj s našou dobou, spôsobom jej komunikácie a teda aj autorkiným textom.

Spisovateľka v karanténe

Preklad zápiskov, ktoré autorka publikovala na sociálnej sieti Weibo, keď sa desaťmiliónové mesto Wuhan ocitlo v karanténe, sa na Slovensku objavil v čase, keď už svet aj naša krajina mali svoje vlastné strastiplné skúsenosti s vírusom. Nosenie rúška ani karanténa neboli pre nás už ničím zvláštnym. Prečo by mali byť teda denníkové zápisky čínskej spisovateľky pre slovenského čitateľa objavné a hodnotné?

Fang Fang je profesionálna spisovateľka na dôchodku. Jej zápisky sú kultivovaným prejavom človeka, ktorý ovláda jazyk. To však nie je dôvod, prečo po jej textoch siahli vydavateľstvá na celom svete. Prekladateľ Pavel Dvořák knihu charakterizuje ako zápisky nabité emóciamiNie je to román ani poviedky, sú to denníkové zápisky staršej panej, ktorá z ničoho nič ostala zavretá v úzkych priestoroch vlastného bytu so svojím psom.

Fang Fang bola vďaka internetu v kontakte so svojimi štyrmi známymi lekármi, od ktorých mala informácie o zdravotnej situácii a šírení smrtiaceho vírusu, písali jej aj priatelia a po tom, ako sa stávali jej verejné zápisky čoraz populárnejšími, ju oslovovali desiatky miliónov ľudí z celej Číny. Zápisky sa začínajú 25. januára, dva dni po tom, ako bol Wuhan uzavretý, a končia sa 24. marcom, keď sa objavil oznam, že 8. apríla mesto otvoria.

Cenzúra a šermiarsky zápas

Fang Fang nie je investigatívna novinárka, ba ani disidentka, a aj keď sa v denníku nezaoberá napríklad témou, či vírus unikol z laboratória alebo ako sa vlastne objavil, ani čo je najúčinnejším liekom proti covidu, dozvieme sa veľmi veľa o čínskej spoločnosti, o Číňanoch. To platí aj o doterajšej literárnej tvorbe tejto úspešnej čínskej autorky, ktorá kriticky vníma čínsku históriu aj súčasnosť.

Profesor Michael Berry, ktorý v USA preložil denníky do angličtiny, v rozhovore pre BBC spisovateľku charakterizoval slovami: „Nie je disidentka, nežiada zvrhnutie vlády; je to jednotlivec, ktorý dokumentoval to, čo videl, cítil a zažil počas uzavretia Wuhanu.“ Tvrdí však, že skúma širšie otázky „nielen ohľadom zvládnutia pandémie, ale aj toho, akú spoločnosť si čínski občania chcú vytvoriť“.

Leitmotívom denníka sa postupne stáva volanie po zodpovednosti za šírenie vírusu. „Číňania si neradi priznávajú chybu, ale postihnutých ľudí je príliš veľa, niekto by mal vyjsť a zakričať: „Ste to vy, kto ste zodpovední, ukážte sa!“ Fang Fang píše, že keď epidémia vypukla, uzavretie mesta sa odkladalo viac ako 20 dní. „Práve odkladanie a neustále hľadanie vinníka zapríčinilo, že vírus mal dostatok času rozšíriť sa a nakoniec spôsobiť to, čo Wuhan ešte nikdy nezažil – úplný lockdown.“ Spočiatku sa kriticky vyjadruje len na adresu miestnych činiteľov, ale neskôr je čoraz prísnejšia aj voči celkovým pomerom v krajine. „V Číne sa politici nezvyknú hlásiť k zodpovednosti a už vôbec nie rezignovať,“ konštatuje. Pri publikovaní príspevkov naráža na cenzúru a sťažuje sa: „Cenzúra privádza ľudí do zúrivosti, sú ako na pretekoch: len čo im status vymažú, hneď dajú nový. Je to ako šermiarsky zápas. Cenzori, budete ďalej vymazávať aj napriek tomu, že odpor prerástol do takých rozmerov?“

Úroveň ľudskosti

Kým najskôr ju nazývali Hlasom ľudu, po predaji práv na knihu do USA ju stále viac ľudí začalo považovať za zradkyňu. Istý mladík jej napísal dlhú súkromnú správu plnú nadávok a na konci napísal, že vezme palicu a príde ju domov zbiť. „Ako môže v ľuďoch vzniknúť toľká nenávisť k človeku, ktorého nikdy nevideli?“ pýta sa Fang Fang. „Nepochopím toľkú nenávisť. Nebodaj im namiesto láskavosti od detstva vštepujú nenávisť. V hlavách majú prázdno... Epidémia nám ukázala úroveň ľudskosti v našej spoločnosti... humanizmus by mal patriť k základnému vzdelaniu,“ napísala Fang Fang v denníku a ťažká si na to, že v Číne „väčšina ľudí rozumie vznešeným ideálom, ale neovláda základné princípy slušnosti.“

Na druhej strane spisovateľka uvádza mnohé príklady obetavosti lekárov aj radových občanov, ktorí pomáhali starším ľuďom či chorým zvládnuť život v uzavretom meste, v ktorom bral covid životy.

Nielen na obete, ale aj na obetavosť sa tak ľahko zabúda. „Pandémie nie sú zapamätateľné udalosti. ... Teraz sa covid zdá byť takou unikátnou a nezabudnuteľnou súčasťou našich životov, máme to v našich denníkoch, je z nás covidová generácia. Ale kto vie, ako sa k nemu budeme vracať o 20 rokov?,“ povedal pre český Respekt americký historik Timothy Snyder.

Fang Fang uvažuje spätne o svojom denníku aj v tomto kontexte. Pre Financial Times ubezpečuje, že jej zámerom nebolo uskutočniť okamžitú zmenu politiky, ale skôr „urobiť nefalšovaný záznam. Pre históriu by to mohlo umožniť ľuďom mať obsah, ktorý sa blíži k pravde. Táto funkcia je sama osebe skvelá.“

Denník z Wuhanu uchová pre históriu ťažké obdobie, v ktorom prekonávanie epidémie nemohlo nenaraziť na nedostatky čínskej spoločnosti a politického systému.

S textami čínskej spisovateľky výborne korešponduje slovenské vydanie Denníka z Wuhanu. Prekladateľ Pavel Dvořák zápisky doplnil vysvetľujúcimi redakčnými poznámkami, ktoré približujú čínsku históriu, kultúru aj politiku. Navyše, kreatívne obohatil text svojimi fotografiami z prvého obdobia šírenia vírusu v Šanghaji.

Ida Bibelová (1959)

Novinársky pôsobila vo viacerých denníkoch ako zahraničnopolitická redaktorka aj ako online editorka. V súčasnosti spolupracuje s viacerými časopismi a portálom Panoráma.sk. V roku 2019 jej vyšla kniha poviedok Predzáhradky – Ako sa kaderníčka Milučká odstrihla od mužov.

Foto: Pavel Dvořák