Vyhľadávanie
Peter Bilý: Nočné mesto
Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ práve vychádza v poradí piata básnická zbierka slovenského básnika a prozaika Petra Bilého (1978), žijúceho v Španielsku Autora literárna verejnosť pozná ako kontroverzného básnika a prozaika. Rovnako ako doterajšie diela, ani najnovšia básnická zbierka Nočné mesto nenecháva čitateľa ľahostajným a vyzýva na zaujatie postoja. Je jeho najosobnejšou knihou, okrem kontinuity s predchádzajucou tvorbou prichádza s naratívnejším typom básní, ktoré prekvapia svojou priamosťou a provokatívnou otvorenosťou.
SO ŠATKOU NA OČIACH
Brúsenie nožov. Zase sa ti marí
vidina fantastu a cynika.
Hlboké zrkadlá, v nich oblé tvary.
A čo dennodenne uniká.
Majú ťa radi, iba keď si krotká?
Kto sa sám proti sebe zamieta.
Keď múdrosť je len krásna idiotka,
tak ako pochybnosti Hamleta.
Ten, kto bral ohľad na smiech Ofélie,
mohol ťa v sebe navždy zachrániť.
... aj sebaklamstvá, z ktorých nevyžije...
Párenie slov a súlož banalít.
Skončime. So snom ti už nevystačím.
Utekaj, láska. Ty vieš, či máš za čím.
RANNÝ KONCERT MOLEKÚL
Špinavá neha nech v nás zostane.
... aj hlúpa milenecká viera...
Chcela si viac než mestské zviera?
Hra tieňov. Ilúzia. Poznanie.
Tak poďme. (Žiadne „Ave Eva“.)
Utekaj zo mňa ako z chlieva.
MALÉ DUŠE
... a život s malou dušou účtovníka
nám zrátal nepriznané omyly.
Dnes: krach, či bankrot? Ťažko sa mi zvyká
na lacné slová. Veď sme skončili.
Vášeň šla preč a cit sa strácal...
Nechcela si byť ako ostatné.
Tak v tričku falošného hráča
ušiel som vypískaný do šatne.
A aj v nej: stále len tá istá žena.
(Žiť tajne, akoby som nemohol.)
Nadránom pri nej zaspím ako šteňa
a budem čistý ako alkohol.
Pohlavie hodín: chvíľa bola správna.
„Kúpte si slzy vesmírneho klauna!“
PRASKANIE VO VÍNE
Cítiť ten inkvizičný popol?
Tí moralisti – tajní chlipníci...
(Bral s úctou všetky
cudzie knihy.
A ako kľačal v každej
zapadnutej knižnici!)
Čo všetko vzácne chcel vraj
nalistovať
ženám za výstrihy...
A ostali mu iba telá
so svojím parte v tomto cirkuse.
(A povesť bezbranného krotiteľa...)
... že nakoniec vždy musel, aj keď nemusel.
Čo ostalo? Nič. Iba tremolo,
v praskaní, ktoré znelo vo víne,
v pomeroch ktoré začal nevinne.
Nič nezmení, je neskoro.
Je ako poloprázdna,
opustená fľaša
na námestí,
ktorú sotva niekto dopije.
A je aj ako návrat z pomýlenej cesty
na starom, ojazdenom skútri.
(Delikatesy ako pomyje!)
Kým ona hľadá rýmy
z kámasútry
v zlozvykoch pochybného estéta,
v záchvatoch spoločenskej naivity...
A ako pred ním predstierali takmer všetko,
aj tie city...
Nakoniec: všetko, všetko, všetko
a aj tie básne
pôjdu s tebou do smetí.
HĽADANIE STRATENÉHO OBRAZU
1.
Vchádzam do teba ako vrah do dejín. Si na podivnom výsluchu: iná, tvárou k stene, chrbtom ku mne. Skríkneš a keď si prekvapená, zahryzneš do pery,
jablko zo stola padá na zem.
2.
Nad nočným mestom vyšla silikónová dúha.
Recituješ mi odzadu svoju diagnózu: modlitbu nevinne odsúdenej kacírky. (Mlčanie na ružových kolenách.)
V bezbolestnej jazve hojivé obdobia.
3.
... a každá nová „láska“ bude masovým hrobom
plným neznámych dievčenských mŕtvol.
4.
Spomienky sú v tebe ponorené ako amputované prsty
v tequile. Hlbšie ako hlboko? Bez vysvetlenia.
