V Novej Cvernovke sa začiatkom októbra konalo 72. stretnutie Klubu pomalých čitateľov, venované najnovšiemu románu americkej spisovateľky Nicole Krauss Temný priestor lesný (Artforum, preklad Otto Havrila). Viktor Suchý otvoril neformálnu diskusiu o knihe, ktorá sa nedá zaradiť do kategórie čítania pre široké masy. Je to totiž román, ktorý nabáda čitateľa využívať nielen imaginatívnosť, ale aj racionálne poznanie. V dvoch dejových líniách, z ktorej každá má hlavnú postavu, autorka nepriamo rieši vzťahové problémy a popritom sa zameriava na hľadanie nadprirodzeného sveta.
Text je zložito komponovaný, jeho časti do seba ťažko zapadajú, vyžadujú si silné sústredenie. Diskutujúci sa zhodli v tom, že v knihe chýba styčný bod, v ktorom by sa stretli príbehové línie muža a ženy. Naopak, do príbehu vstupuje vedľajšia línia zahŕňajúca obraz F. Kafku spolu s komentárom Krauss. Filozofické exkurzy korešpondujúce s Kafkovou Premenou, exkurzy do biblických príbehov a ďalšie digresie majú za následok beztvárnosť príbehov a ťažšiu uchopiteľnosť ich epickej stavby.
V rámci diskusie sa spomínala aj možnosť spoločného motívu rozchodu spisovateľského páru Nicole Krauss a Jonathana Safrana Foera v ich dielach. Diskutéri sa zhodli, že každý z autorov opisuje rozvod zo svojho pohľadu. Kým Foer v románe Tu som spracováva motív Izraela, zemetrasenie na Blízkom východe, rozpad rodiny a jeho rozprávanie je viac príbehové, Krauss je v texte hĺbavá, venuje sa rozdielom medzi ňou a jej bývalým manželom, odhaľuje žiaľ z rozpadu manželstva.
V Kabinete pomalosti teda zaznelo mnoho názorov o tvorbe autorky a viacerí diskutujúci konštatovali, že Temný priestor lesný nemožno prirovnávať k jej predchádzajúcim trom knihám a z ich pohľadu je spomedzi ostatných najmenej vydarený.
Ľubica Hroncová
