Vyhľadávanie
...hovorí obdivovateľka a prekladateľka románu Ruda Slobodu do maďarčiny a zároveň letná rezidentka Trojice Air.
Judit Dobry (1984) študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Fakulte humanitných vied v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvovala v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Momentálne je projektovou koordinátorkou pre klinické štúdie vo firme zaoberajúcej sa riadením služieb spojených s klinickým skúšaním liekov. Je členkou Maďarského literárneho a umeleckého spolku – BÁZIS. Venuje sa prekladu súčasnej slovenskej literatúry (Balla, Peter Šulej) aj prekladu textov z oblasti literárnej vedy (Marta Fülöpová, Jaroslav Šrank). V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu v rámci Ceny Imre Madácha za maďarský preklad zbierky obsahujúcej Ballove prózy V mene otca, Cvergli a Veľká láska (Az apa nevében). Žije v Galante.
V rozhovore s Michalom Krížom pre Banskoštiavnické noviny hovorila o svojom pobyte takto:
MK: Ako sa Vám pracuje na preklade knihy počas pobytu TROJICA AIR?
JD: Veľmi dobre, aj keď napredujem iba pomaly, vzhľadom na moje pracovné povinnosti vo firme, v ktorej som zamestnaná na plný úväzok. Banská Štiavnica aj samotný Rubigallov dom má neskutočnú atmosféru, takže inšpirácia a nadšenie si sadnúť po večeroch k prekladu mi nikdy nechýba.
MK: Čo je na preklade najťažšie a čím Vás táto práca napĺňa?
JD: Ak o tejto otázke uvažujem vo všeobecnosti, tak asi tým, že som sprostredkovateľkou medzi kultúrami, čo zrejme znie ako banálna fráza, avšak je v nej veľký kus pravdy, keďže aj mojou zásluhou sa môžu čitatelia oboznámiť s dielami inojazyčnej literatúry. Na druhej strane mám rada výzvy, ktoré preklad so sebou prináša, baví ma premýšľanie o nich a nachádzanie riešení na ne.
Čo sa týka konkrétne tohto románu, Rozum je krásny, úprimný a zároveň aj veľmi precízny text, ktorý ma istým spôsobom núti držať si fantáziu na uzde, aby som tieto precízne vety dokázala preložiť takým spôsobom, aby si aj maďarský čitateľ odniesol zážitok veľmi podobný tomu, aký si odnášajú čitatelia, ktorí majú možnosť tento román čítať v origináli. Okrem toho sú v texte prítomné nárečové prvky, československé reálie z obdobia spred roku 1989, ako aj texty filozofov, ktoré neexistujú v maďarskom jazyku, a tým pádom ich bude potrebné preložiť, čiže tých výziev je tu hojne.
MK: Máte pri pobyte čas spoznať aj naše mesto? Kde všade ste už boli?
JD: Podarilo sa mi zájsť na niekoľko z najznámejších miest a pamätihodností: navštívila som Starý aj Nový zámok, Kalváriu, Tajch Vodárenskú aj Červenú studňu. Toto mesto je nádherné, a zároveň je to moja prvá návšteva, tak som sa snažila počas toho pobytu čo najviac uvidieť a zažiť. Po večeroch a víkendoch som chodila na dlhé prechádzky, každým dňom som objavila nové a nové uličky, nové schodiská a zákutia. Samozrejme, nestihla som toho ani z ďaleka toľko, koľko možností Štiavnica ponúka, tak sa v blízkej budúcnosti určite vrátim aj mimo tohto rezidenčného pobytu.
