Vyhľadávanie
Formula 1 aj v literatúre?
Od labutieho pierka po myš – povedal by Ezop, keby sa dožil revolúcie, ktorú do techniky písania vniesli počítače. Dá sa na nich písať rýchlejšie, než stíhate rozmýšľať (a na niektorých knihách to už vidno). Prácu s textom zjednodušili tak, že Balzacove či Tolstého sebatrýznivé škrty a prepisovanie korektúr pôsobia ako kamenné pästné kliny našich praprapredkov. Prekonávajú verneovské utópie a text prenášajú éterom až do tlačiarne, ba tuším už aj rovno pod nos čitateľovi.
Ibaže čitateľovi sci-fi naskočia rozličné vzbury strojov a rebélie robotov a z drobných náznakov začína mať občas pocit, že počítačom tento epochálny zlom nestačí a nenápadne sa usilujú ovládnuť i to, ako a o čom sa má písať. Nedávno to na ne nechtiac prezradil najnovší Krimi-Lexikon vydavateľstva Reclam, ktorý tvrdí, že romány Rexa Stouta o Nerovi Wolfovo obstoja len ako produkt ,,predinternetovej éry“. Keby vraj jeho pravá ruka Archie Goodwin nemusel premárniť toľko času pri hľadaní a overovaní faktov v archívoch, knižniciach a starých telefónnych zoznamoch a hravo ich získal jediným kliknutím, všetky záhadné zločiny by sa vyriešili oveľa rýchlejšie.
Nepochybne, rýchle riešenie je ideálom polície, detektívka to však vidí inak. Vyžaduje tempo, ktoré poskytuje čas na úvahy a dedukcie, ba i na blúdenie v slepých uličkách – a zároveň na portrétovanie
spoločnosti a jej problémov. V tomto prípade navyše na Wolfovu žltú pyžamu v nadživotnej veľkosti, jeho nehybnosť pri pive a knihe, na labužnícke debaty s kuchárom Fritzom Brennerom a najmä na lakonickým vtipom sršiace výmeny názorov so svojráznym Archiem. Teda na všetko, čo vytvára pôvab Stoutových románov. Nabádať in memoriam tohto autora, aby bol rýchlejší, je ako velebiť hot dog na stojáka pred vyberanou hostinou v luxusnej reštaurácii.
Priatelia počítače, rozvíjajte sa pokojne ďalej, predbehnite najodvážnejšie vízie takého Lema, Bradburyho či Asimova. Lem sa nám, pre lásku božiu, nepleťte do detektívok!
