Formula 1 aj v literatúre?

Od labutieho pierka po myš – povedal by Ezop, keby sa dožil revolúcie, ktorú do techniky písania vniesli počítače. Dá sa na nich písať rýchlejšie, než stíhate rozmýšľať (a na niek­torých knihách to už vidno). Prácu s textom zjednodušili tak, že Balzacove či Tolstého sebatrýznivé škrty a prepisovanie korektúr pôsobia ako kamenné pästné kliny našich praprapredkov. Prekonávajú verneovské utópie a text prenášajú éterom až do tlačiarne, ba tuším už aj rovno pod nos čitateľovi.

            Ibaže čitateľovi sci-fi naskočia rozličné vzbury strojov a rebélie robotov a z drobných náznakov začína mať občas pocit, že počítačom tento epochálny zlom nestačí a nenápadne sa usilujú ovládnuť i to, ako a o čom sa má písať. Nedávno to na ne nechtiac prezradil najnovší Krimi-Lexikon vydavateľstva Reclam, ktorý tvrdí, že romány Rexa Stouta o Nerovi Wolfovo obstoja len ako produkt ,,predinternetovej éry“. Keby vraj jeho pravá ruka Archie Goodwin nemusel premárniť toľko času pri hľadaní a overovaní faktov v archívoch, knižniciach a starých telefónnych zoznamoch a hravo ich získal jediným kliknutím, všetky záhadné zločiny by sa vyriešili oveľa rýchlejšie.

Nepochybne, rýchle riešenie je ideálom polície, detektív­ka to však vidí inak. Vyžaduje tempo, ktoré poskytuje čas na úvahy a dedukcie, ba i na blúdenie v slepých uličkách – a zároveň na portrétovanie  

spoločnosti a jej problémov. V tomto prípade navyše na Wolfovu žltú pyžamu v nadživotnej veľkosti, jeho nehybnosť pri pive a knihe, na labužnícke debaty s kuchárom  Fritzom Brennerom a najmä na lakonickým vtipom sršiace vý­meny názorov so svojráznym Archiem. Teda na všetko, čo vytvára pôvab Stoutových románov. Nabádať in memoriam tohto auto­ra, aby bol rýchlejší, je ako velebiť hot dog na stojáka pred vyberanou hostinou v luxusnej reštaurácii.

            Priatelia počítače, rozvíjajte sa pokojne ďalej, predbehnite najodvážnejšie vízie takého Lema, Bradburyho či Asimova. Lem sa nám, pre lásku božiu, nepleťte do detektívok!