Sloboda v rozprávkach a povestiach 2022

V rozprávkach sa konflikt často odvíjal z ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti, pokoj a šťastné konce prichádzajú až na koniec. Možno je to neistou politickou situáciou na Slovensku, možno vojnou v susednej krajine, sloboda a spravodlivosť sú v slovenských rozprávkach z roku 2022 výraznými motívmi. A práve rozprávka svojím utopickým impulzom dáva nádej na život v mieri. V harmónii, kde si nájde svoje miesto aj predtým vysmievaný Popolvár či Popoluška bitá nevlastnou matkou. V rozprávke sa nešťastné rodiny zmieria, boje utíchnu.

Súčasné hybridné rozprávky využívajú prvky mnohých iných žánrov – z fantasy, detektívky, dobrodružnej literatúry –, tradičné hodnoty lásky, obety, priateľstva a slobody ostávajú. Rozprávky aj dnes stimulujú detskú predstavivosť a empatiu, ktoré zároveň podporujú kvalitné ilustrácie. Viaceré podnecujú k ochrane prírody a zvierat, environmentálne témy dopĺňajú rozprávky podporujúce rasovú a etnickú inklúziu a empatiu. Jazyk väčšiny hodnotených textov je prirodzený, moderný, dialógy sú funkčné a príbeh dynamizujú.

Tradičné rozprávky: dobro zvíťazí nad zlom

Soľ nad zlato Pavla Dobšinského (Matica slovenská) ponúka trinásť magických rozprávok s dobovými ilustráciami Emila Makovického. Sú to rozprávky v najrozprávkovejšej podobe: najznámejší hrdinovia, Popolvár a Lomidrevo, víťazia nad zlom, krásne a skromné Marušky sa dočkajú odmeny za svoju úprimnosť a usilovnosť. Tento svet láka deti nádejou, že všetko sa raz na dobré obráti, že dobro zvíťazí, že láska všetko prekoná. Preto každá generácia detí aj rodičov číta nanovo staré rozprávky. V nich padajú do dlane citróny, ježibaby sa samy upečú v pahrebe a braček so sestričkou si oddane pomáhajú. Lebo v rozprávke sa už nikto nemusí „báť ani sily nepriateľov, ani zlosti mrcha ľudí“. (s. 76) Upravený jazyk rozprávok je zrozumiteľný aj začínajúcim čitateľom a výhodou je aj slovníček, ktorý vysvetľuje zastarané alebo neznáme výrazy a fakty. Tak ako si každá generácia zaslúži svoj preklad Shakespeara, tak si každá generácia detí zaslúži svoj výber z Dobšinského.

K tradičným sme zaradili aj autorské rozprávky, ktoré sú inšpirované klasickými čarovnými rozprávkami a intertextuálne na ne nadväzujú.

Staroslovanské rozprávky (Ikar) v spracovaní Marty Ambrozovej sú inšpirované mýtmi Slovanov. Cyklicky usporiadané od jari do jari predstavujú známe slovanské postavy: Morenu, Vratka, Vesnu, Živu, ale aj rusalku a vodníka. Slovania žili s prírodou a prírodné javy vnímali ako zásahy božstiev. Rituálne slávili odchod zimy či zimný slnovrat, príchod dieťaťa na svet, rituálne sa vyrovnávali so starobou a smrťou. V Kolese života sa starena delí o svoje skúsenosti s mladou ženou, učí ju, že „tak ako sa každé ráno zrodí nový deň a každé ráno vyjde Slnko, tak sa vždy na jar všetko zazelená a vzniká nový život, a tak to ide od vekov. Večný kolotoč, ako to koleso, ktoré spúšťame dolu kopcom počas letného slnovratu, koleso večného života.“ (s. 100) A božstvá slovanskej viery Belobog, Černobog, Perún, Velesa, Mokoš, Živa, Vesna, Morena aj Chors dohliadajú na to, aby sa koleso točilo večne. Knihu dotvárajú starodávne pôsobiace ilustrácie Zuzany Hlavatej. Knižka o menej známych staroslovenských zvykoch a viere je osviežujúcim čítaním pre staršie deti.

Rozprávka k filmu Zakliata jaskyňa Mariany Čengel Solčanskej (Ikar) intertextuálne odkazuje na klasické rozprávkové motívy, postavy a morálne hodnoty ako odvaha, vytrvalosť, obeta, túžba po dobre a láske: „Prečo by sme mali trpieť tyranov? Myslia iba na seba a na svoje bohatstvo, naše životy sú im úplne ľahostajné. Nie sme povinní strpieť zlo, zato sme povinní postaviť sa a bojovať v mene dobra, pravdy a lásky.“ (s. 180) V rozprávke má láska viacero podôb: súrodenecká láska bratov (Zach a Cyril) a sestier (Ada a Lena). Všetci štyria musia prekonať mnoho prekážok, kým sa opäť nájdu. Rodičovská láska Buchvalda k svojim dcéram a prirodzene aj láska princa a chudobného dievčaťa. Z klasických rozprávkových postáv nájdeme v Zakliatej jaskyni aj zlú macochu, ktorú zaujíma iba bohatstvo a moc. Text spracúva aj psychologické témy psychosexuálneho vývinu: rozmaznané deti (princovia) sa stávajú zodpovednými hrdinami. Rozprávka má aj vtipné prvky a je písaná moderným, prístupným jazykom: „Tuším si mi kedysi povedala, že by si radšej pobozkala žabu.“ (s. 185)

Veselé príbehy Drak Ula a iné uletené rozprávky Ondreja Klenovského (VSSS) inšpirujú deti čítať tak, ako číta drak Ula, „celým menom Drak Ula,“ (s. 9) ktorý je vášnivým čitateľom. Draci  z jeho rodnej Drakárie miznú, prichádzajú o životy „vinou princov, ich ostrých mečov“ (s. 9) a dostali sa tak do mnohých rozprávok. Klenovského rozprávky sa tak stávajú metafiktívnymi textami –  rozprávkami o rozprávkach. Okrem drakov sa spomínajú aj iné tradičné rozprávkové postavy: Martinko Klingáč, dedo Vševedo, bájne zvieratá aj princezné. Vtipné texty sú zároveň sebareferenčné, zaoberajú sa písaním rozprávok: „Rozprávky sa rodia vďaka fantázii, ale aj na jej skrotenie treba nielen spisovateľov um, ale i múzu a svedomie.“ (s. 101) Okrem metafikcie a sebareferencie, typických postmoderných znakov, autor využíva aj iróniu, a tak vytvára viacvrstvový a hravý text, doplnený celostránkovými farebnými aj čiernobielymi ilustráciami Anny Gabajovej.

Zvieracie rozprávky: sloboda v prírode

Minuloročná Záchranná stanica Zuzany Štelbaskej má druhý zo série príbehov zo Zázrivej, Záchranná stanica: Rys Leo (Albatros). Toto je dobrodružstvo záchranárov a rysa Lea. Takmer detektívny príbeh o zlodejovi sliepok je skutočným príbehom rysieho mláďaťa, o ktoré sa záchranári postarali, lebo by neprežilo zimu. Kniha obsahuje aj rôzne fakty o chránených rysoch. Autorka použila súčasný hovorový jazyk, ktorý je autentický a v dialógoch je zachytený aj pôvabný dialekt z regiónu: „Dovliekol si ju bohvie odkaje a teraz žere kury.“ Jednoduché ilustrácie Lucie Zednikovičovej sú vtipné a inšpirujú k ochrane zvierat.

Vlani vydal Albatros aj tretie pokračovanie, Záchranná stanica: Medveď Mišo, v ktorom má Lula zodpovednosť za medvieďa Miša. Okrem starostí s medveďom má Lula aj problémy v škole. Keď mame pravdivo porozpráva, čo sa deje, mama ju podporí: „A v tom projekte bolo všetko správne. Navyše sa mi rovnako ako Tomimu zdá, že ťa ten učiteľ šikanuje.“ (s. 78) Okrem vzťahu k zvieratám si postavy z knihy pestujú rodinné väzby postavené na dôvere a láske.

Prekrásne a bohato ilustrovaná kniha Rozprávkový zverinec (Perfekt) je absolútna klasika: jeden z najznámejších básnikov Ľubomír Feldek v spojení s obľúbeným a oceňovaným ilustrátorom Petrom Uchnárom. Tieto veselé príbehy o zvieratách by malo mať každé dieťa. Vtipné rozprávky v básni majú nádherný, rytmický, umelecký a tvorivý jazyk, ale ponúkajú aj dôležité morálne hodnoty: „Nechcem byť tvor neslobodný! / Nechcem ja byť ako človek / neslobodný z veku po vek!“ (s. 14) Rozprávky o ženíchovi bocianovi, o opici, opičiacej sa po človeku, o vlkovi vegetariánovi, o slimákovi cestovateľovi a iné pobavia deti aj ich rodičov: „Od námahy boli bledí. / A tu zrazu naposledy / prišla m- / my- / ech, kdežeby myš, / prišlo mydlo. / Zapenilo, / repu zmylo. / Voňalo ním bydlo.“ (s. 23) Tvorivosť v jazyku aj ilustráciách a hravosť v tvorbe pre deti je neporovnateľná s inými textami z tohto roka.

Citlivým deťom sa bude páčiť nežná knižka Ela z Bylinkovej záhrady Petry E. Martinkovej (Matica slovenská). Spolu s jemnými ilustráciami Nade Čeklovskej ponúka príbeh malej Ely, ktorá nosí vo vrecku záhradnej zástery sitko na čaj, formičku v tvare hviezdy a malú lopatku. Ela trhá bylinky, varí čaj, triedi semienka, dbá o to, aby ich vietor rozfúkal po záhrade, varí dobroty, stará sa o alchemilky, skorocely, fialky a iné rastliny aj zeleninu. Reč v kurzíve dopĺňa text, vťahuje do príbehu, je doslovnou ilustráciou. Príbeh má sezónny cyklus a končí sa jeseňou.

Roman Jadroň s ilustrátorkou Annou Gajovou rozprávajú ekologicky ladené interaktívne príbehy Hanka a lesní škriatkovia (Perfekt). Hanka dostane od škriatkov dar, vďaka ktorému rozumie všetkým lesným obyvateľom. Na koniec každej kapitoly autor vkladá básničky a úlohy, ktoré môžu deti lúštiť samy alebo s rodičmi.

V Chrontulienke (Slovart) Branislav Jobus vtipne tvorí príbeh o malom Jalafášovi, ktorý sa nekamaráti s hygienou a poriadkom. Sudičky Čistotka Čistotná a Milka Poriadkumilovná oživia kopu špiny a „chrontu“ pod posteľou a stvoria Chrontulienku, ktorá pomôže Jalafášovi „zlomiť prekliatie“ (s. 13) Špiny Špinavej a Chronty Chrontavej. Knihu dopĺňajú veselé ilustrácie Hedvigy Gutierrez a bláznivý príbeh o „nedopapanej oblude“ (s. 71) sa skončí v čistiacom automate, kde sa Chrontulienka vyumýva. Moderná rozprávka je vhodná aj pre začínajúcich, aj skúsenejších mladších čitateľov.

Jozef Kollár ponúka útlu knižku Holub Piero (Advent Orion) rozprávku o holuboch z morskej pláže, ktoré prestanú lietať. Kŕmia sa zvyškami jedál z reštaurácie. Vládne im chamtivý Fogel, ktorého prekukne Piero. Ten nechce žiť otrockým životom konzumu. Chce byť slobodný ako vták. Kniha má prvky dystopie: „Bol za mnou radca Fogel. Vyčítal mi, že neprechovávaš úctu ku kŕdľu. Všetko o tebe vie. Chcel, aby som mu pravidelne hlásila, čo robíš, aj to, čo sa chystáš robiť. Povedal, že vyvodí dôsledky, skôr než by si mohol ohroziť kŕdeľ. Vyhrážal sa mi, že ak s ním nebudem spolupracovať, dostanem menej zvyškov.“ (s. 95) Pierova túžba po živote v slobode a láske zvíťazí, ale ich kŕdeľ aj s rodičmi neprežije. Knižka je zaujímavou politickou alegóriou, zdôrazňuje hodnoty slobody, lásky, obetavosti a pravdy. Ilustrovaná jednoduchými obrázkami Michala Fischera je vhodná pre väčšie deti.

Líška s dúhovými očami Márie Lazárovej (Slovart) je o nádhernom vzťahu dievčatka Hani s hrdzavou líškou s dúhovými očami, ktorú nájde zranenú: „,Budem ju volať Merit,' rozhodlo sa dievčatko, keď dedko ošetril líške hlboké rany a opatrne ju uložil v kôlni na staré deky.“ (s. 6) Kamarátky zažijú na ďalekom Severosevere stretnutie s medveďom, rysom, ale aj s nebezpečnou chamtivosťou. Malí čitatelia sa zároveň dozvedia fakty o zvieratách žijúcich v tajge, v chladnej krajine, kde je sneh a ľad takmer počas celého roka. Celým textom rezonuje motív slobody. Slobody pre zvieratá, ale aj pre láskavých a skromných ľudí: „Líška nie je pes, nebude nám strážiť dom a ťahať sane. Miluje slobodu, nepáčilo by sa jej tu.“ (s. 10) Ale líška je čarovná a za dievčatkom prichádza z priateľstva, na ktoré takmer doplatí životom. Dedko však líšku ochráni masťou páchnucou ako rosomák. Lovci hľadajúci líšky aj chamtivý šaman sú protiváhou láskavosti a štedrosti. Dedkove slová uzatvárajú krásny a čistý príbeh: „Priatelia, nepotrebujete náčelníka, ak sa budete riadiť srdcom a zákonmi Severu. Prosím, chráňte tajgu aj zvieratá. Ony nás živia, šatia a často aj chránia. Ako táto malá líška. Nezabudnite na to, keď budete na love.“ (s. 117) Mária Lazárová rozpráva príbeh o čarovnej líške civilným, ale veľmi citlivým jazykom, ktorý naberá poetický charakter. Magické ilustrácie Andrey Tachezy nádherne vystihujú severskú krajinu, v ktorej prevládajú sivé, biele a tmavé farby v kontraste s výraznou farbou líšky.  

Hybridné rozprávky: sloboda a rešpektovanie slobody druhých

V nerozprávkovej knižke Klára v Afrike (Slovart) sa Klára s mamou a Tity vyberie do Afriky. Text skúsenej autorky Petry Nagyovej Džerengovej sa nevyhýba citlivým témam, ako je smrť starého rodiča: „Dedko sa však zvalil na zem a zostal nehybne ležať.“ (s. 8) Autorka veľmi presvedčivo a vnímavo predstavuje komplexný psychologický svet detí aj dospelých, ako sa zžívajú a vyrovnávajú s novými vzťahmi a ľuďmi okolo seba. Text je bohatý na prirodzené dialógy, jazyk autorky je dynamický a ozvláštňujú ho anglické výrazy, ktoré sa deti naučili, aby sa v Afrike dorozumeli, ale aj rôzne citoslovcia. Porozumenie textu podporujú aj ilustrácie Kataríny Gasko. Klára zatúži byť lekárkou a začne tým, že si chlipne z maminej kávy a fonendoskopom skúša počúvať jej srdce. O počúvaní a o porozumení je celá knižka. Klára v Afrike uvidí slona aj domorodých obyvateľov, objaví však omnoho viac o sebe aj rodine: „Pritisla sa ešte silnejšie k mamičke a Tity, aby lepšie počula reč ich sŕdc.“ (s. 189) Kniha nepatrí k rozprávkovému žánru, ale šťastným koncom, ktorým je opätovné nájdenie rodiny a domova, sa na rozprávku podobá.

Tvojazem Barbory Németh a Filipa Németha (Slovart), ktorá je voľným pokračovaním rodinného animovaného filmu Tvojazem, patrí k žánru low fantasy s prvkami sci-fi žánru. Magické prvky v tomto žánri prenikajú do nášho normálneho sveta. Riki sa s pomocou blikajúceho prístroja dostal na púšť uprostred Tvojazeme. Teraz sa snaží zistiť o tejto tajomnej krajine viac. Ani internet ju nepozná. A pritom je to také úžasné miesto! Samé geniálne vynálezy: rýchločln, pieskonorka, stopohľad. Ale v Tvojazemi je aj Ema, Rikiho najlepšia kamarátka, a maškrtný opičiak Tidling. Títo traja zažívajú akčné dobrodružstvá so žraločími krutozlíkmi aj ochutnávanie zmrzliny multichutí: „samotná zmrzlina hrala rozličnými farbami, ktoré sa navyše neustále menili. Tu vyzerala ako vanilková, tam ako čokoládová, inde zas oriešková; chvíľu ako jahodová, chvíľu ako citrónová, chvíľu ako kivi. A potom zas levanduľová, malinová, mangová, morušová, mätová a tak ďalej.“ (s. 65) Tvorivý jazyk knihy aj akčné ilustrácie Frenky Hříbala, dobrodružnosť a celkový charakter knihy o krajine vynálezov sa budú páčiť čitateľom od deväť rokov. Pre mladšie deti by bol hustý text plný novotvarov pomerne náročný.

Miroslav Dobiaš ponúka napínavý príbeh Adam a tajomstvo orloja (Parcela). Je o neposlušnom školákovi, ktorý v podzemí pod pražským orlojom objaví utajený alchymistický vynález, stroj času. Cestuje do minulosti, kde sa dozvie mnoho o histórii. Vnútorný monológ postáv je písaný kurzívou. Text je hutný, pomerne rozvláčny, preplnený historickými faktami, bez ilustrácií, určený samostatným čitateľom.

Daniel Pastirčák vo svojich textoch medituje nad bytím, mystikou, morálkou a náboženskou skúsenosťou. Jeho Dievčatko z hmly (Petrus) je rozprávkovou reflexiou týchto tém. V surrealistickom sne predstavuje dievčatko, ktoré sa skrýva, aby ho nik nevidel. Po dome chodí úzkostlivý a stále smädný otec v strašidelnej maske krkavca, matka mu svojím strachom umožňuje prepadať sa do temnoty. Hmlisté dievčatko prichádza do domčeka, kde ho čaká strach a odmietanie. Nechcená Ina prichádza do zakliatej rodiny, kde „kým bol tatko Krko na potulkách, mama Jajka ponorená v jedovatých výparoch medzi vlhkými stenami pivnice varila podľa starej receptúry z muchotrávok, diviačieho lajna, zhnitých uhoriek a vreteničej kože zázračný elixír“. (s. 14) Elixír premieňa Krka z ohavy na príšeru. Príbeh alegorickej premeny je príbehom alkoholom zničenej rodiny. Krkavec Krko všetkých okolo seba zraňuje. Neschopný lásky k sebe nemiluje ani dieťa. V strachu a v neviditeľnej láske mamy Jajky rastie Ina, „tichá a nepovšimnutá ako tieň“ (s. 19), ktorá si vysníva rozprávkový šťastný svet. Tam zažije pokoj: „úzkosť, ktorá jej zvykla robiť nechcenú spoločnosť, bola preč. Každú drobnosť vnímala s nenarušenou pozornosťou.“ (s. 55) Inu nikto nevidí, hmla ju chráni pred bolesťou, ale nebráni jej vidieť bolesť u iných. Keď vyrastie, stretáva ľudí, ktorí „povedali pred ňou veci, o akých sa pred inými ostýchali i premýšľať“. (s. 37) Ale aj Inu raz niekto zbadá, nájde podľa kľúčika, ktorý aj on nosí na krku, a porozpráva jej o Neviditeľnom: „Ľuďom o ňom zakázali rozprávať.“ „Dohliadajú na to kontrolóri. Ľahko ich rozoznáš. Sú nahladko oholení, vlasy si češú na cestičku, obleky nosia ako rovnošatu, na kravatu si pripínajú úradný odznak.“ (s. 67) Jadrom príbehu je nájdenie „kľúčika“ k slobode: „Obávajú sa všetkého, čo je slobodné, nuž boja sa i Neviditeľného. Všimli si, že ľudia sa pod jeho vplyvom stávajú príliš nezávislí. Strácajú nad nimi kontrolu.“ (s. 68) Poeticky napísaný príbeh plný symboliky ilustroval sám autor Daniel Pastirčák zasnívanými, akoby impresionistickými obrazmi. Príbeh nechcenej Iny zo zakliatej rodiny je túžbou po živote v slobode a láske, v odpustení. Ina nájde samu seba v pochopení traumy svojich rodičov. Oslobodená od strachu aj úzkosti nájde slobodu vo viere.

Hlavná hrdinka v knihe Kristínka a svet fantázie Stanislava Repaského (Ikar) je vášnivá čitateľka, ktorá sa ocitne v rozprávkovom svete, kde objaví nielen ľudí, ale aj dôležité tajomstvá života a jeho hodnoty. Svet fantázie znázornil etablovaný výtvarník Boris Uchnár a jeho snové ilustrácie spolu s napínavým textom unesú každého mladého čitateľa do sveta v knihe: obrovský orol „roztvoril svoje veľké pazúry“ (s. 44) a unesie Miška, veľryba „spojila lásku Koša a Luny, lásku medzi tmou a svetlom“. (s. 53) Kniha je zároveň príbehom mladučkej spisovateľky o písaní, o sile tvorivosti a o slobode aj vo väzení: „Ty dokážeš svojou predstavou vytvoriť niečo skutočné?“ (s. 70) A Kristínka sa vo svojich dobrodružstvách učí tvoriť, ale aj objavovať krásne príbehy vo svojom vlastnom svete.

Bohato ilustrovaná knižka Hore na hore (Ikar) – autorský debut Zuzany Kolejákovej – sprostredkúva detským čitateľom príbeh priateľstva medveďa Sníčka, vlka Smelka a malého orlíčaťa Pierka, ktorí sa vydajú v ústrety zimným dobrodružstvám na hore Krivolák. Príbeh priateľstva je vyrozprávaný pomerne jednoducho, sústreďuje sa na vzájomné vzťahy personifikovaných zvieracích postáv a prekonávanie rozličných prekážok v horách a v zimnej krajine. Mladých čitateľov môžu zaujať jemné, poetické ilustrácie aj praktické otázky, ktoré im rozprávačka (nenápadná pavúčica žijúca v medveďom príbytku) pravidelne adresuje počas celého rozprávania. Aj vďaka týmto otázkam (napr. Čo keby sme Sníčkovi poradili, nech sa pozrie znova pod nohy? Alebo: Zažili ste už ten pocit, keď vás krása prírody zahriala pri srdiečku? Kde sa vám naposledy tak páčilo?) nadobúda kniha interaktívny aj inštruktívny charakter. Deti aj dospelých zaujmú harmonické ilustrácie samotnej autorky textu.

Kniha Petra Nagya O princeznej Eleanore (Albatros), v ktorej princezná hľadá svoju stratenú mamu, je rozprávkovou cestou. Eleanora prekonáva strach z ježibáb, tmy, objavuje priateľstvo. Rolando ju naučí plávať, ona ho učí slušne sa správať a dôverovať prírode. Eleanora však spozná aj zradu a odpustenie. Novinár Peter Nagy príbehy vymýšľal pre svoju dcéru a sú dostupné aj v podaní Roba Rotha v podcaste Rozprávky. Kniha je bohato ilustrovaná akčnými a dynamickými ilustráciami Edity Hajdu.

Povesti

Kniha So Salvátorom Jany Juráňovej (Bratislavské rožky) ponúka príbeh ikonickej bratislavskej Lekárne u Salvátora. Tínedžerka Cecilka a „Bab-Inka“ sa rozprávajú nielen o krásnych bratislavských miestach, ale aj o ľuďoch a historických obdobiach vrátane socializmu. „Bola to totalita. Od slova totálny. Dajme tomu zákaz, príkaz. Nemohli sme len tak cestovať do zahraničia. Mnohí ľudia na túžbu po slobode doplatili väzením, v tých najhorších rokoch mnohí aj životom.“ (s. 11) Bab-Inkina nostalgia po Bratislave jej mladosti sa stráca, ale Cecilka stále dúfa v rozprávkový „happy end“. A hoci Bab-Inka tvrdí, že „šťastné konce sú len v rozprávkach a v hollywoodskych filmoch“ (s. 42), jej skepticizmus vyvažuje Cecilkin optimizmus. Kniha je moderne ilustrovaná Luciou Žatkuliakovou v červeno-modrej farebnej kombinácii. Lucia Žatkuliaková stvárnila Lekáreň U Salvátora na grafike Čiernych dier.

Renáta Matúšková ponúka mladým čitateľom v knihe Bratislavské povesti a iné neobyčajné zvesti (AlleGro) autorskú povesť, ktorá osciluje na rozhraní historických faktov a fikcie. Krásne ilustrovaná kniha približuje historické miesta, ale aj tajomné a čarovné zákutia. K takým patril hostinec v Zelenom dome: „Hlavným hostinským bol Johan, úplne obyčajný, vcelku chudobný muž. Bratislave, teda richtárovi a mestskej rade, musel odvádzať za prenájom hostinca vysoký poplatok, takže jemu toho vlastne veľa nezostávalo.“ (s. 42) Skúsený ilustrátor Juraj Martiška stvárnil aj ľudí, ktorí na týchto miestach žili alebo mohli žiť. Do reality nás vrátia fotografie súčasnej Bratislavy a historické fakty a súvislosti Jana Vyhnálka.

Zuzana Kuglerová vo Veľkej knihe keltských povestí (Pars Artem) prichádza s príbehmi dávnych predkov, Keltov. V povestiach splýva reálne a magické, historické aj imaginárne. Čitatelia sa dozvedia rôzne kultúrne súvislosti, spoznajú keltských bohov, ich nezmieriteľné, ale aj priateľské vzťahy, bájne tvory, ale aj ľudských hrdinov, ktorí si vyslúžili nesmrteľnosť svojimi činmi a hodnotami. Nesmrteľné sú aj keltské básne a umenie, to zostane aj po smrti: „Poézia. Skladanie balád. Piesne. Hudba.“ (s. 107) Zároveň sa veľa dozvieme nielen o bohoch, čaroch a zvykoch, ale aj o keltskom kalendári, keltských sviatkoch, rituáloch. Čitateľ môže ochutnať keltskú kuchyňu aj jej recepty domácej lekárne a zistí, že „druidi liečili ešte aj tri dni po smrti“. (s. 87) Zuzana Kuglerová zbiera povesti už viac ako 25 rokov a detailne spracované fakty vyvažujú fantazijné až snové ilustrácie výtvarnícky Alexandry Geschwandtnerovej. 

Medená krajina Kataríny Lucinkiewiczovej (Matica slovenská) „o špaňodolinskom poklade a o tom, ako sa z lesného škriatka stal permoník“ (s. 3), sa začína podobne ako každá rozprávka: „Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina.“ Príbeh o medenej krajine je príbehom baníkov, ale aj permoníkov, ktorí „vyzerali ako maličkí baníci“. (s. 8) Ich každodenný život, historické aj geografické pozadie, banícku rutinu a starosti podáva starý potkan. Knižka je ilustrovaná nielen pôvodnými maľbami a akvarelmi, ale aj fotografiami. Jej súčasťou je množstvo vysvetliviek.

Povesti Zbojníci (Matica slovenská) o horehronských zbojníkoch a najznámejšom z nich, Jakubovi Surovcovi, sú založené na historických faktoch, ktoré do umeleckých príbehov pospájal historik František Kreutz. Zachytávajú históriu Horehronia, ťažký život ľudí, vzbury, smrteľné choroby, ale aj vojny. Vojská brali chudobným drevorubačom aj to málo, čo mali. Nezmieriteľní a slobodomyseľní drusovia alebo zbojníci, ako ich nazývala vrchnosť, brali spravodlivosť do svojich rúk: „Sprievodca a vodca zbojníkov Jakub Surovec vybočil z panských poriadkov a musel sa mať na pozore. Striehli naňho tri stolice a ešte aj kati viacerých miest si brúsili popravné meče na neho i na jeho družinu.“ (s. 30) Metaforický, veľmi poetický a miestami historizujúci jazyk je plný prirodzených dialógov, ktoré dynamizujú príbeh. Kniha je nádherne ilustrovaná čierno-bielo-červenými ilustráciami Jána Kurinca, ktoré sú akčné, čitateľovi umožňujú nahliadnuť do situácie z rôznych zaujímavých uhlov, akoby ponad plece hrdinov alebo z úkrytu na strome. Obsahuje aj Poznámky, ktoré vysvetľujú historické súvislosti a fakty.

V knihe Skalná kráľovná – Povesti a príbehy z východu Slovenska (Matica slovenská) spoznávame záhadné miesta východného Slovenska, pravé aj nepravé poklady, súdy a osudy, tajomné postavy sklenenej pani z Marón, levočskej bielej pani, bosorky, lúpežných rytierov, zbojníkov, kňažnú, honcov, mníchov, Skalnú kráľovnú, zlatú rybku i čertov. Ľudovít Petraško v doslove hovorí, že „povesť uchováva skúsenosti a predstavy, aké nadobudol človek v minulosti“. (s. 173) Autor rozlišuje jednotlivé regióny východného Slovenska, Šariš, Abov, Zemplín, Spiš, Gemer, a zdôrazňuje ich odlišnosti v nárečí aj v kroji. Slovníček niektorých výrazov uľahčuje pochopenie kontextu. V mnohých textoch autor uvádza zaujímavé historické, kultúrne a geografické súvislosti, a tak ozvláštňuje bohatú zbierku povestí, ktoré zdôrazňujú čistotu srdca, odvahu, skromnosť a slobodu. Lebo nesloboda môže človeka pripraviť o rozum. Mystickú atmosféru povestí dotvárajú ilustrácie akademickej maliarky Anny Hausovej.

Záver

Rozprávky z roku 2022, či už odkazujú na tradičné čarovné rozprávky, alebo sú hybridnou žánrovou premenou súčasných sci-fi, detektívnych či fantasy dobrodružstiev do rozprávkovej formy, zdôrazňujú motív slobody. Slobodu mnohí hrdinovia nachádzajú v tvorbe a umení (Veľká kniha keltských povestí, Kristínka a svet fantázie), vo viere (Dievčatko z hmly) alebo v sebe, vo svojej vlastnej túžbe (Holub Piero, Zbojníci, Rozprávkový zverinec). V súčasných rozprávkach rezonuje aj túžba po súdržnej rodine a priateľstve (Hore na hore, Dievčatko z hmly, Klára v Afrike, Líška s dúhovými očami, Kristínka a svet fantázie). Mnoho textov má environmentálny charakter a zdôrazňuje potrebu čistoty (Chrontulianka) a zachovania čistej prírody (Záchranná stanica: Rys Leo, Záchranná stanica: Medveď Mišo, Holub Piero, Líška s dúhovými očami).

Viaceré hodnotené texty kritizujú konzum, závislosti a drancovanie prírody (Holub Piero, Dievčatko z hmly), ale najmä rasovú a etnickú neznášanlivosť (O princeznej Eleanore, Klára v Afrike). Rozprávkoví hrdinovia alebo hrdinovia povestí nás vracajú do našej starodávnej minulosti (Staroslovanské rozprávky, Bratislavské povesti, Skalná kráľovná), ale objavujú aj život inde; či už starých Keltov (Veľká kniha keltských povestí) a pražské podzemie (Adam a tajomstvo orloja), špaňodolinskú medenú krajinu baníkov (Medená krajina), tajomné miesta Bratislavy (So Salvátorom) alebo imaginárnu krajinu Tvojazem či slobodu v tvorbe a písaní v krajine fantázie (Kristínka a svet fantázie). Na dobrodružstvá v Afrike, putovanie v nehostinnej zasneženej prírode alebo do zakliatych jaskýň potrebuje každý hrdina sprievodcu, blízkeho priateľa, buď zvieracieho, rozprávkového škriatka alebo človeka (Hore na hore, Zakliata jaskyňa, Líška s dúhovými očami).

Prekonávaním ťažkostí, nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácie rozprávkoví hrdinovia spoznávajú a často aj konfrontujú seba, vlastné predsudky a strach. Mladý čitateľ prežívaním príbehu spolu s hrdinami pestuje vlastný súcit aj svoju predstavivosť. To je možno dôležitejšie ako pestovanie čitateľských zručností a cibrenie jazykových kompetencií.

A hoci sa rozprávky diali „dávno-pradávno“ a „kde bolo-tam bolo“, súčasné rozprávky tento metaforický priestor konkretizujú, rozprávka tak nemá iba imaginárne hranice krajiny, „kde sa piesok lial a voda sypala“, ale preniká do našich každodenných životov. Súčasnosť sa v rozprávkach prejavuje aj prirodzeným jazykom, ktorý je spontánny, tvorivý a hravý (Rozprávkový zverinec, Tvojazem, Chrontulienka). Rozprávky sú interaktívne, povzbudzujú čitateľa zamýšľať sa nad otázkami a riešiť úlohy (Hore na hore, Hanka a lesní škriatkovia, Medená krajina).

Moderné, imaginatívne až snové ilustrácie poskytujú aj začínajúcemu čitateľovi vizuálnu paralelnú cestu do príbehu (Kristínka a svet fantázie, Líška s dúhovými očami, So Salvátorom). Najzaujímavejšie ilustrácie vtiahnu čitateľa do deja nezvyklými perspektívami (Zbojníci). Atraktívne pôsobia aj fotografie a animácie z rovnomenných filmov (Zakliata jaskyňa, Tvojazem). Symbolické ilustrácie pomáhajú čitateľovi hľadať skryté významy a posolstvá (Líška s dúhovými očami, Dievčatko v hmle, Kristínka v krajine fantázie). Tohtoročné posolstvo rozprávok je najmä o hľadaní slobody vo svete uväznenom v strachu, závislostiach aj konzume a o súcite s prenasledovanými.

Katarína Labudová (1976)

Získala doktorát z literárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite v Brne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood a Angely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. Vo vydavateľstve Palgrave Macmillan jej vyšla kniha Food in Margaret Atwood’s Speculative Fiction (2022). 

Foto: Richard Kohler