Miroslav Zelinský je ďalším prekladateľom na rezidencii Trojica AIR.
Literárny teoretik a historik Miroslav Zelinský (1961) je nielen znalcom, ale aj prekladateľom a šíriteľom slovenskej literatúry v Česku. Vyštudoval češtinu a dejepis. Pracoval v Ústave pre českú literatúru AV ČR, vyučuje českú literatúru 20. storočia, slovenskú literatúru a literárnu kritiku, spolupracuje s literárnymi časopismi i rozhlasom.
Jeho zásluhou vyšli v češtine Pes na ceste či Príbeh ozajského človeka Pavla Vilikovského, Holá veta o láske Dušana Dušeka, román Ivany Gibovej Barbora, boch a katarzia, vydanie výberu z próz Víťa Staviarskeho Loli paradička a mnohé ďalšie tituly. Na rezidencii TROJICA AIR sa venuje prekladu knihy Petra Šuleja Fytopaleontológia. Počas rezidencie sa predstavil na literárnom podujatí s Ivanou Gibovou – na festivale Cap à l’Est hovorili o vzťahu prekladateľa a prekladanej autorky. Jeho videozápisník z minulého roka nájdete na našom YouTube, jeho aktuálne odpovede na naše otázky vám prinášame v tomto článku.
Čím môže podľa vás kniha Fytopalentológia zaujať českých čitateľov?
Fytopaleontológia Petra Šuleje je originální text, tematicky i jazykově. Vstupuje do kontextu dystopických děl, která v české literatuře mají své publikum. Je sice součástí, resp. třetí částí jeho volné trilogie, ale může fungovat i jako samostatné dílo a třeba přivede české čtenáře k tomu, aby se pídili po tom, co bylo před Fytopalentologií.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Pokud jde o jazyk, je velkou překladatelskou výzvou to, jak promlouvá umělá inteligence, jedna z hlavních ”postav” jeho románu. Peter je ale také významný slovenský básník. Před lety jsem mu pro rozhlasovou stanici Vltava připravil pořad z jeho poezie. A jakkoliv je jeho jazyk veden řekněme exaktními a technicistními cestami, pořád je to velká poezie, kdy je potřeba dávat pozor na každé slovo a zároveň mít na paměti i celý kontext. A stejně tak i v jeho próze. Jeho vědomé a intenzivní promýšlení celku díla nedovolí překladateli žádnou úlevnou snadnost.
Komunikujete pri prekladaní jednotlivých titulov s autormi? Aký máte vzťah práve s Petrom Šulejom?
Autor má vždy představu o tom, jak by mělo jeho dílo vypadat i v jiném jazyce. A čeština je jazyk velmi blízký. Snažím se autora „nepotřebovat“ a oslovovat ho jen v případě některých věcných významů a souvislostí. Ale jinak jsme samozřejmě s Petrem v přátelském kontaktu a vždy se rádi vidíme.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Příležitost mít k dispozici štiavnickou rezidenci je naprosto skvělá. Klid na práci v inspirativním prostředí historického města nutí k soustředění a vysokým výkonům. Přál bych to každému překladateli.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete?
Věnoval jsem se především práci na překladu Fytopalentológie, ale díky přítomnosti Antona Hykische a přípravě na práci na jeho posledním románu jsme vedli diskuse i k tomuto tématu. Děkuji velmi za tuto příležitost.
(Prvé dve fotografie zachytávajú podujatie na festivale Cap à l’Est, tretia fotografia je z osobného archívu autora "ze Starého zámku od neznámého japonského turisty")