Vyhľadávanie
V rámci projektu Spoločné storočie a zároveň Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 sprístupnili v priestoroch barokového nádvoria Univerzitnej knižnice v Bratislave putovnú výstavu Listování Slovenskem, ktorá vznikla pri príležitosti storočnice Československa v Památníku národního písemnictví v Prahe. Táto ojedinelá výstava, autorkou ktorej je Monika Kapráliková a kurátorom Karel Kolařík, predstavuje slovenskú literatúru vydanú českými nakladateľstvami v rokoch 1918 – 1939. Výstava približuje pomerne málo spracovanú tému vzťahov Čechov a Slovákov v oblasti knižnej kultúry, preto spropagovanie najvýznamnejších nakladateľských projektov a špeciálnych edícií zameraných na slovenskú tvorbu v pôvodnom znení je cenným obrazom medzivojnovej knižnej kultúry v Československu.
Výstava vychádza z nových pomerov v novom štáte a prehľadne dokumentuje autorský, redaktorský a nakladateľský život po vzniku republiky do roku 1939. Zároveň upozorňuje na už takmer zabudnuté či málo známe osobnosti knižnej kultúry tej doby (L. Mazáč, V. Tilkovský, Fr. Borový, P. Plačka a pod.), ktorí dokázali prebudiť záujem o slovenskú knihu v Čechách a na Morave. Prostredníctvom svojich už zabehnutých distribučných sietí jej pomohli dostať sa i do zahraničia.
Najväčšiu a zaslúženú pozornosť venovali autori výstavy dôležitému českému nakladateľovi Leopoldovi Mazáčovi, ktorý sa ako prvý zameral na mladú slovenskú literatúru a úzko spolupracoval so Zväzom slovenského študentstva. V rôznych edíciách vydal vyše 400 titulov v slovenčine a v rokoch1930 – 1939 vydával aj mesačník Elán. Z jeho väčších a populárnych edícií treba spomenúť Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA), edíciu Mazáčova slovenská knižnica (MSK), ktorá sa zamerala na slovenskú klasiku, a tiež edíciu Mladosť venovanú deťom. Oddychové historicko-dobrodružné romány vydával vo veľkých formátoch (napr. J. Nižňanský, J. Hrušovský), ktoré dosiahli viacero vydaní a súbežne ich vydával aj v českom preklade. Treba pripomenúť, že Mazáč pracoval dlhé roky s J. Smrekom a mnohými slovenskými výtvarníkmi pri návrhoch obálok a grafickej úprave (napr. M. Galanda, M. Benka, J. Alexy, J. Vodrážka a i.). S Mazáčovým menom sa spája aj vybudovanie Slovenského kníhkupectva (1934), ktoré sa stalo významným pražským kultúrnym stánkom. Okrem kníhkupectva tu bol priestor na výstavy, kde sa predstavovali mladí slovenskí umelci (M. Galanda, M. Medvecká, M. Bazovský a i.) a na besedy či rôzne prezentácie (ako prvý tu predstavil svoju tvorbu G. Vámoš). Zaujímavosťou je aj Mazáčove rozhodnutie – vypísať súťaž o najlepší pôvodný slovenský román (1936), jeho vyhodnotenia sa dočkal o dva roky. Do rozpadu republiky sa mu však podarilo vydať len štyri tituly: Bukvica – V. Beniak, Moloch – E. B. Lukáč, Ján Kupecký – Ľ. Zúbek, Jerguš Lapin – Ľ. Ondrejov. Vzhľadom na zmenu spoločensko-politických pomerov rozpustil slovenskú redakciu svojho nakladateľstva. Z ostatných nakladateľstiev výstava oboznamuje s činnosťou nakladateľstiev Družstevná práca, Stan, Litevna, Fr. Borový, Melantrich s jeho Slovenskou knižnicou.
Výstava sprístupňuje kópie dokumentov a fotografií zo zbierok pražského Pamätníka národního písemníctva, archívu knižnice Národného múzea, Slovanskej knižnice a Literárneho archívu SNK v Martine.
Výstavu Listování Slovenskem možno považovať za hold obetavým českým nakladateľom, ktorí sa nebáli vydávať slovenskú literatúru v origináli, v mnohom boli priekopníkmi a výrazne sa zaslúžili o prelomenie jazykovej bariéry. Pomáhali českým čitateľom objaviť pôvab slovenčiny, slovenských autorov (klasikov i mladšiu generáciu), spoznať redaktorov, výtvarníkov kníh, čím výrazne prispeli nielen k popularizácii slovenskej literatúry, ale aj propagácii slovenskej kultúry. Pre všetkých, ktorým je knižná tvorba blízka a zaujímajú sa o toto obdobie, je výstava prístupná do konca marca tohto roku.
L. Čelková
