Vyhľadávanie
Spomienka na Jána Košku
V Goetheho inštitúte v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV na Konventnej ul. prezentovali 19. a 20. decembra medzinárodný zborník Život v literatúre. Literatúra zblízka a z diaľky, ktorý vychádza k nedožitým 70. narodeninám PhDr. Jána Košku, DrSc. Pri tejto príležitosti na svojho učiteľa a neskôr kolegu-bulharistu spomína Igor Hochel.
Ján Koška bol jedným z tých učiteľov môjho života, ktorý sa mi zapísal do pamäti vďaka vynikajúcim profesionálnym i ľudským kvalitám. Dnes – po mnohých rokoch – viem pomerne presne, kedy som sa s ní m spoznal. Bolo to začiatkom októbra 1972. V tom čase som na Filozofickej fakulte UK nastúpil na štúdium slovenského jazyka a literatúry a bulharského jazyka a literatúry a začínal sa môj prvý semester. Bulharskú literatúru nám prednášal Ján Koška. Bol ešte mladý, vlasy mal síce už trochu redšie, zato jeho počernú tvár so zasnívanými očami, zdobila hustá tmavá brada, takže svojím výzorom nám pripomínal postavy bulharského národného obrodenia, o ktorých nám rozprával. Na sprostredkovanie poznatkov z dejín bulharskej literatúry zvolil veľmi umnú stratégiu. O písomnosti južných Slovanom sme totiž vtedy, na začiatku našich štúdií nevedeli vôbec nič, a tak Ján Koška, aby nás nevystrašil či neodradil, nezačal najstaršími obdobiami, teda od vzniku písomníctva, ale počiatkami bulharského národného obrodenia. Postupne sme v jednotlivých semestroch prešli celé dejiny literatúry 19. a 20. storočia, prakticky až po vtedajšiu súčasnosť – a k najstarším obdobiam sme sa vrátili až potom.
Ján Koška bol svojrázny, originálny prednášateľ. Rozprával voľne zo svojich rukou napísaných poznámok, pokojne, pomaly – všetci vieme, že rýchlosťou reči nevynikal. Často robil dlhé pauzy, v ktorých sa zamyslel, zrejme nad tým, či veci sformuloval presne a jasne. Jeho prednášky však vonkoncom neboli monotónne, dokázal zaujať. Za svojským podaním sa ukrývalo hlboké poznanie a erudícia a ešte čosi navyše – úprimný prajný vzťah k bulharskej národnej spisbe. Ten sa prenášal aj na nás. No a Jána Košku sme mali od začiatku radi aj pre jeho odzbrojujúci úsmev a dojem istej bezbrannosti pred ťarchou sveta. O jeho prajnosti voči študentom hádam ani netreba hovoriť.
Postupne, ako som sa dostával do vyšších ročníkov, som sa zoznamoval s jeho prekladmi: Christo Botev, Pejo Javorov, Atanas Dalčev, Jordan Radičkov... Pochopil som, čo za kusisko práce má už za sebou. Keď som bol v piatom ročníku, dopomohol mi k môjmu prvému väčšiemu a hneď knižnému prekladu. Zatelefonovali mi z vydavateľstva Smena, či by som nechcel preložiť novelu Jordana Radičkova Strach, vraj ma odporučil Ján Koška. Bolo to zrejme tak, že vydavateľstvo sa najprv obrátilo naňho, on však bol zaneprázdnený, a tak im navrhol mňa ako svojho „dobrého študenta“. Na dôveru, ktorú mi tak prejavil, som dodnes som pyšný. Myslím, že preklad dopadol dobre – aj vďaka literárnemu školeniu Jána Košku, ktorým som prešiel.
Niet pochýb o tom, že Ján Koška bol zakladajúca a dominantná osobnosť slovenskej literárnej i literárnovednej bulharistiky. V mojej duši však zostáva predovšetkým ako vzácny kolega, ochotný nezištne pomôcť, ako originálna, neopakovateľná, osobnosť, priateľ, s ktorým sa dalo nielen pozhovárať, ale aj mlčať.
Igor Hochel
