Vyhľadávanie
Protiklady sa vraj priťahujú. A tak, ani neviem ako, ocitla sa mi v rukách kniha s veľavravným názvom Skvelá gazdinka (Príroda 2014, preklad Miriam Ghaniová). Možno zapracovala náhoda, keďže pred niekoľkými dňami sme sa s kamarátkou zhovárali o publikáciách s dobrými radami o vedení domácnosti. Spomenula som si aj na sériu článkov v jednom ženskom časopise, v ktorých sa čitateľky mohli oboznámiť s upratovacími postupmi a fígľami profesionálov. Napríklad, aké rôzne handry a hubky existujú a ako si v pravú chvíľu vybrať tú správnu. A tak sme sa s priateľkou dohadovali, či tento druh rád dokáže človek vôbec nejako zužitkovať. (Pri pohľade na moju mnohorakú zbierku handier, hubiek či utierok z mikrovlákna by náhodný pozorovateľ istotne povedal, že články o upratovaní ma zasiahli priam do hĺbky mojej gazdinkovskej prapodstaty. No ja v tom vidím skôr pachtenie sa za vybájenou utierkou, ktorá bude sama utierať, a hubkou, ktorá bude sama drhnúť.) Obe sme teda boli skeptické, ale vlastne som nijakú knihu nabitú radami o vedení domácnosti dosiaľ nečítala, ak nerátam rukoväť slovenských gazdiniek od Žely Inoveckej Dobrá rada nad zlato asi z roku 1938, ktorú mala v knižnici moja babka a ja som si v nej čítavala skôr na pobavenie.
Autorkou Skvelej gazdinky je Anthea Turnerová, britská gazdinkovská celebrita, známa svojou televíznou reláciou o perfektnom udržiavaní domácnosti. Po jej dočítaní sa mi ponúkali dva závery: buď je pani Anthea tak posadnutá upratovaním, že dokonale vyčistila aj svoj štýl, a preto sa mi javil ako neosobný až sterilný, čiže aj nezáživný (o vecnej stránke však nemám najmenších pochýb, veď kto by spochybňoval „nestojte na stoličke alebo stolčeku, mohli by ste ľahko spadnúť“?). Druhou možnosťou, ktorá sa mi pozdáva o čosi viac, je tá, že skrátka nie som cieľovou skupinou tejto publikácie, pretože už dávno všetko viem, aplikujem, triedim, vyhadzujem, skrátka – som skvelá... Gazdinka? Teoreticky určite!
