Podujatie ako Noc literatúry veľmi dobre ilustruje súčasný stav domáceho knižného trhu a špecifickosť záujmu o literatúru ako takú. Aj keď mnohí nebudú súhlasiť, ak úprimne chceme, aby literatúra prežila a udržala si status živého umenia, písať jednoducho nestačí.
Každý nový ročník akcie prináša určité obmeny. Prichádzajú nové mená čítajúcich a vždy zaujímavejšie „pútnické“ miesta. Noc literatúry má aj v našich bystrických končinách niekoľkoročnú tradíciu, v posledných rokoch ju organizujeme pod hlavičkou kníhkupectva Arforum a projektu Literárna bašta. Ja ako organizátor Noc literatúry trávim na bicykli s telefónom, oscilujem medzi všetkými stanovišťami a komunikujem s kolegami, dobrovoľníkmi a účinkujúcimi. Aj keď ide o pomerne veľké podujatie, v meste ako je Banská Bystrica sa počas teplého jarného večera ľahko „stratí“. Terasy a ulice sú plné, publikum je skryté v dave.
V tomto roku sme stavili na divadlá, ktoré si počas svojho županského mandátu zobral na mušku Marian Kotleba a ich činnosť bola ohrozená. V Divadle Štúdio tanca čítal herec Ondřej Daniš z knihy Serhija Žadana a v Bábkovom divadle na Rázcestí literárna vedkyňa Zuzana Bariaková z ostatného románu Amosa Oza Judáš. Ešte pred rokom by to nešlo, ale tentoraz sa čítalo aj na župnom úrade. Ukážku z knihy Samy od rakúskej autorky Zdenky Becker predniesla Kristína Svarinská.
V pomerne frekventovanom podchode pod Kapitulskou ulicou zase čítal Dano Heriban z knihy Thomasa Melleho Svet za chrbtom. Medzi miesta, kam Noc literatúry doteraz nezavítala, patrila aj malá železničná stanica, kde herec a rozhlasák Peter Himič čítal z pripravovaného prekladu posledného románu Jeana-Michela Guenassiu. V priestoroch bašty pri Lazovnej bráne znel hlasom psychiatra Michala Pataráka text románu Ondreja Štefánika Som Paula a v podniku U Francúza si čitatelia mohli vypočuť román Antala Szerba Cesta za mesačného svitu v podaní herca Simona Juhásza. No a u nás doma, v našom kníhkupectve, z knihy Štvrť od Gonçala M. Tavaresa čítal známy kontrabasista Róbert Ragan starší.
Tohtoročná Noc literatúry patrí bez pochýb k najúspešnejším podujatiam v žánri, aké sme do Banskej Bystrici priniesli, no stále premýšľam nad tým, či v nej tie európske literárne artefakty nestoja kdesi na okraji, za známymi osobnosťami a putovným dobrodružstvom. Teda, hoci má Noc literatúry skvelú atmosféru, v duchu si predstavujem a rátam, koľko ľudí by prišlo, keby do miestnych kaviarní zavítal Amos Oz alebo samotný Guenassia.
Slavomír Sochor
