Tiso je stále téma

V krátkom čase sme do­stali do rúk dve knihy zahraničných historikov venované prezidentovi vojnovej Slovenskej re­publiky. Američan James Mace Ward v diele Jozef Tiso: kňaz, politik, ko­laborant (Slovart, 2018) podáva komplexný ob­raz tejto rozporuplnej historickej osobnosti. Aj výkladový rámec práce poľského historika Andrzeja Krawczyka (nar. 1954) je založený na reflexii viacznačnosti a tragického vývinu J. Tisa. Kniha Kněz prezidentem pôvodne vyšla v poľštine v roku 2015 a k slovenskému čitateľovi sa dostáva vďaka českému prekladu Michaly Benešovej. Nejde len o prostú biografiu jedného, hoci významného politika, ale aj o stručné politické dejiny Slovenska v prvej polovici 20. storočia.

A. Krawczyk má za sebou akademickú kariéru, je autorom viacerých prác o českých a slovenských dejinách, pôsobil aj v diplomatických službách, okrem iného ako poľský veľvy­slanec v ČR a na Slovensku (2008 – 2012), s našimi krajina­mi má teda osobnú skúsenosť. Kniha o Tisovi je primárne orientovaná na poľského čitateľa, čo znamená, že sa nevyhla istým zjednodušeniam, no aj v našom prostredí môže zohrať edukačno-popularizačnú úlohu. Jej prínosom je nesporne pohľad zvonku a iná kontextualizácia niektorých známych historických faktov a udalostí, ako aj sústredenie sa na slo­vensko-poľské vzťahy (napr. osobitná kapitola je venovaná vojne s Poľskom v r. 1939). Jednoducho, pre slovenského čitate­ľa je zaujímavé sledovať, ako sa A. Krawczyk pokúša vystúpiť z rámcov a zákopov, ktoré v diskusii na túto kontroverznú tému vznikli na Slovensku.

Autor nás najprv zorientuje v rodinnom zázemí a osobnost­nom profile mladého J. Tisa, ktorý bol ako výborný študent viedenského Pázmánea plne ponorený do náboženského, kultúrneho a politického diania v Rakúsko-Uhorsku na začiat­ku 20. storočia. Potom sa dozvedáme o okolnostiach vzniku Československa, fungovaní ľudáckeho hnutia, jeho vnútornej štruktúre a vzťahoch k ostatným aktérom česko-slovenskej politiky. Samozrejme, jadrom je Tisova činnosť ako predsedu HSĽS, predsedu vlády a neskôr prezidenta vojnovej Sloven­skej republiky a kolaborácia s Hitlerom. Autor sa vyhýba jednoznačným odsudkom, no jeho záver je vcelku jasný, ide o „tragický a smutný príbeh o človeku, navyše duchovnom, ktorý sa dostal na scestie. Jozef Tiso sa do dejín zapísal ako súčasť ich temnej stránky“ (s. 301).