Úvodník [49]

Dlhé roky som pracovala vo vydavateľstve. Redigovala som tituly  talianskej, francúzskej, ale aj inej literatúry a bola to krásna práca. Taká krásna, že sa mi dlho zdalo, že vydavateľský svet je svetom jediným a že inú prácu  neviem a ani nechcem robiť. Za čím som však banovala najväčšmi, keď som neskôr z vydavateľstva odišla, bola spolutvorba knihy ako artefaktu, spolupráca s ilustrátorom, knižným grafikom, spolupráca s výsledkom, ktorý sa dal chytiť do rúk. Ktorý sa dal ohmatať.

Teraz držím v rukách slovenský preklad Pekla, prvej časti Danteho Božskej komédie a vychutnávam si pocit, ktorý, musím to priznať, je plný pátosu a  pomenúvam si ho sama pre seba slovami: “...na vlnách súzvuku...“ alebo možno „...na vlnách priateľstva...“ alebo ešte nejakým krajším pokriveným klišé, hoci  by jednoducho  stačilo povedať: Keď sa chce, tak to ide. Nuž ale keď pátos, tak pátos: už pri svojom prvom vydaní v roku 1964 sa slovenský preklad Pekla stal medzníkom. Kombinácia podrobného a kvalitného komentára profesora Jozefa Felixa, vynikajúceho prebásnenia Viliama Turčányho a v neposlednej miere ilustrácií Vincenta Hložníka vytvorili zo slovenského Pekla v kontexte jeho inojazyčných prekladov unikum. Nebolo celkom jednoduché po desaťročiach priviesť Peklo opäť na slovenský trh. Dlho to vyzeralo beznádejne. No rozhýbaní „vlnami súzvuku“ slovenskí taliančinári spolu s talianskymi priateľmi najprv snívali (Egone Ratzenberger, Fabrizio Iurlano, Manuela Mascagli  spomínate na naše škriepky?) a vzápätí napokon predsa aj konali, aj keď slepé uličky sa nám nevyhýbali a čas uháňal. Avšak: „Nehovorme o peniazoch, ale o knihe,“ udal smer ilustrátor Marek Ormandík, keď sme strácali dych. A zázraky sa diali. Ako napríklad ten s Giuseppem Piermarinim, ktorý v živote neprečítal jedinú knihu, ale: „ Na Danteho vám dám aspoň trochu!“

V posledných dvoch týždňoch sme Peklo predstavili dvakrát, v Ríme aj v Bratislave a k zástupom jeho dobrodincov a fanúšikov pribudli ďalší. Nádherný večer, na ktorom Oskar Rozsa improvizoval, Marek Ormandík maľoval za zvukov jeho hudby a prekladateľ spamäti recitoval celý druhý spev, prekvapil nečakaným súladom. Bratislavská prezentácia  podporená trojicou fandiacich sponzorov priniesla nádherné vystúpenie Francesky Toich, víťazky Laurea Dantis z roku 2005, ktorá zarecitovala 5. spev. Profesor Július Pašteka sa vo svojom príspevku podelil s množstvom doteraz neznámych skutočností týkajúcich troch slovenských prekladov Danteho Pekla.

Miroslava Vallová