V aforizmoch obnažoval ľudskosť. Majster paradoxu Tomáš Janovic

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka.

„Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.

Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie.

„S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.

Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:

• Čo si hovoríme v každom režime: prežime.
• Čo moja žena povie, to platí(m).
• Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.
• Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.
• Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.
• Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.
• Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.
• Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.
• Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.
• V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.

Nalaďte si nás a prihláste sa na odber cez vašu obľúbenú platformu: Anchor: https://spotifyanchor-web.app.link/e/... Spotify: https://open.spotify.com/episode/5zpB... Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/sk/podcast...