Vyhľadávanie
Anton Hykisch, Gustáv Murín a Anton Baláž navštívili maďarské mestečko Sarvaš. Zámerom ich cesty bolo autorské čítanie, avšak priniesli dôležitý poznatok, že deťom v slovenskej škole chýbajú knihy.
Slovenská základná škola v Sarvaši sídli v strede tohto starobylého mestečka - jedného z centier dolnozemských Slovákov. Je to nová moderná škola, výborne vybavená didaktickými pomôckami aj internetom, ale chýbajú v nej knihy zo súčasnej slovenskej literatúry - najmä knihy detských autorov.
Navštívil som Sarvaš v druhej polovici novembra spolu s Antonom Hykischom a Gustávom Murínom. Ako predstavitelia slovenského PEN centra sme najskôr absolvovali autorské čítanie v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Riaditeľ inštitútu Milan Resutík nám na našu žiadosť sprostredkoval aj stretnutie s pedagógmi tejto slovenskej školy, aby sme sa mohli bližšie oboznámiť so situáciou vo vyučovaní slovenskej literatúry na niektorej slovenskej škole v Maďarsku.
V Sarvaši nás okrem pedagogického zboru školy, vedeného veľmi agilnou riaditeľkou Zuzanou Medvegyovou, čakalo aj vyše tridsať učiteliek (aj jeden učiteľ) slovenského jazyka a literatúry na slovenských školách z celého Maďarska - zhodou šťastných okolností sa tu práve zišli na celoštátnych metodických dňoch. A tak sme mali jedinečnú príležitosť sa dosť podrobne oboznámiť so stavom vyučovania slovenčiny a "slovenskej vzdelanosti" na týchto školách. Tú slovenskú vzdelanosť som dal do úvodzoviek len preto, aby som zdôraznil, že na základných slovenských školách v Maďarsku ide predovšetkým o získavanie vedomostí z viacerých, navzájom prepojených poznatkov o Slovensku (patrí medzi ne napr. aj rytmus ročných období, poézia a zvyky viažuce sa k nim, doplnené detskou poéziou). A najlepšie nám to ilustrovala práve v čase našej návštevy vydaná Čítanka slovenskej vzdelanosti - učebnica pre deti slovenských základných škôl v Maďarsku. Učebnicu pripravil a vydal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe, čo je ďalšie významné centrum dolnozemských Slovákov v Maďarsku, kde okrem slovenskej základnej školy pôsobí aj slovenské gymnázium (druhé je v Budapešti).
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vznikol v roku 1990, má v programe rozsiahlu výskumnú a publikačnú činnosť, siahajúcu od výskumu jazyka, kultúry, folklórnych tradícií, cez vydávanie tradičných kalendárov a čítaniek až k špecifickým otázkam národnostného života. (V októbri v Slovenskom inštitúte v Budapešti napríklad predstavili súbor štúdií prof. Anny Divičanovej, CSc. - Dimenzie národnostného bytia a knihu Márie Homišinovej Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu. Na podujatí sa vtedy zúčastnil aj minister kultúry SR Rudolf Chmel.)
S pedagógmi zo slovenských škôl (prišli aj z Pilíža, Békešskej Čaby, Budapešti, Tatabánye, Slovenského Komlóša) sme sa najskôr stretli v rámci autorského večera, počas ktorého som informoval aj o činnosti a aktivitách nášho centra - a bol som milo prekvapený, že väčšina prítomných učiteliek dobre pozná webovú stránku LIC a čerpá z nej informácie pre svoju pedagogickú činnosť. Využívajú najmä náš elektronický Album slovenských spisovateľov a informácie z Knižnej revue o nových, najmä detských knihách. A práve záujem o knihy súčasných autorov pre deti - a veľké úsilie, ktoré musia učiteľky vynaložiť pri ich získaní - sa stali ťažiskom našej večernej diskusie. Vyústila do apelu napomôcť slovenským školám pri pravidelnom získavaní slovenskej detskej literatúry, ktorá pre ich žiakov predstavuje významný zdroj poznávania slovenčiny a práve cez rozprávkovú, príbehovú, navyše modernú podobu súčasnej detskej lektúry je najúčinnejšou formou poznávania jazyka a kultúry.
Podľa vyjadrenia Z. Medvegyovej, pravidelný prísun literatúry zo Slovenska im do roku 1990 zabezpečovala Matica slovenská. Odvtedy získavajú slovenskú beletriu (o učebnice a inú pedagogickú literatúru sa dobre starajú školské inštitúcie) len z náhodných darov, alebo prostredníctvom slovenských lektorov, ktorí prichádzajú na ich školy (v tomto školskom roku ich malo prísť jedenásť, ale zatiaľ prišli len piati). V praxi to často vyzerá tak, že učiteľky sa poskladajú a za tieto peniaze potom lektorka pri najbližšej ceste domov na Slovensko kúpi niekoľko detských kníh. A to sa deje často len pár desiatok kilometrov od hraníc ich starej vlasti...
Cestou zo Sarvaša naspäť do Budapešti som si zalistoval v darovanom Čabianskom kalendári na rok 2003. Uvediem z neho na ilustráciu jednu štatistiku a jeden citát. Z výskumu na tému Rozprávame sa ešte po slovensky?, ktorý minulý rok realizovali v slovenských osadách Békešskej župy vyplýva, že 35 % opýtaných sa v rodine rozpráva po maďarsky a len 19 % po slovensky. A v metodickom časopise Celoštátnej slovenskej samosprávy Slovenčinár jeho hlavná redaktorka E. Pecsenyová napísala: "90.roky - jazykové vedomosti nie sú. Motivácia, ak vôbec je - veľmi slabá. Školy zápasia medzi sebou o žiakov. Akcie v najväčšom množstve, zápasia o každý forint, o uznanie, o obstátie v konkurencii s inými školami. Boj o prežitie, zákony, smernice, predpisy sa kozmickou rýchlosťou menia."
Väčšinu problémov si slovenské školy v Maďarsku musia vyriešiť samy. Ale ak aj naďalej budú chýbať knižky, ktoré by ich žiakom priblížili slovenčinu aj príťažlivými príbehmi, napríklad od Daniela Heviera či Jána Uličianskeho, nebude to len ich vina.
