Vyhľadávanie
Rozsiahla monografická publikácia o výtvarníkovi a pedagógovi Ladislavovi Čarnom spláca dlh bohatej a kontinuálnej tvorbe, ktorá doposiaľ, na rozdiel od iných členov výtvarnej skupiny A-R, nebola komplexne spracovaná.
Publikácia je rozdelená do deviatich kapitol, ktoré rámcujú jeho intermediálny prístup k umeniu. Už ich názvy ako Od citácie k postprodukcii, Mimikry a príbuzné javy, V zajatí zrkadiel, Od premeny materiálov k transformácii významov alebo Text versus obraz prezrádzajú, že tvorba autora a interpretačné hľadisko autorky textu Jany Geržovej sa výrazne zameriavajú na umeleckú komunikáciu; na formy semiózy a chápanie umeleckého diela ako výtvarného znaku. Zároveň sa Čarný často vyrovnáva s obrazmi minulosti; s dielami z dejín umenia, s ktorými buď vedie polemiku, alebo ich výtvarne kontextualizuje a analyzuje.
Hlboké reflexie života
Ladislav Čarný (1949, Žilina) je tvorca, ktorý si je vedomý svojho napojenia na kontinuálny vývoj umenia, ale zároveň je neustále schopný intelektuálne hlbokých reflexií aj života a tém súčasnosti. Vždy sa tak uňho deje so zmyslom pre zodpovednosť k vlastnej tvorbe a s poznaním reflektovanej problematiky.
V roku 1974 absolvoval odbor maľba Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výraznejšie vstúpil na scénu po roku 1979, keď po pobyte v Poprade, kde sa načas presťahoval z rodinných dôvodov, prišiel do Bratislavy. V tomto roku prijal pozvanie zúčastniť sa ako hosť na polooficiálnej výstave v Slovenskej akadémii vied na Patrónke (na pozvanie Františka Mikloška). Tu dochádza k hlbšiemu napojeniu na skupinu bývalých absolventov SŠUP a formovaniu budúcej Skupiny Avance-Retard (skrátene: Skupina A-R).
Od roku 1983 začal pracovať na projekte s názvom Mimikry. Inšpiroval sa procesmi premien prebiehajúcimi v ríši živých organizmov. Vytváral diela založené na maliarskych transformáciách, ktoré evokujú nutnosť prispôsobenia sa človeka v rôznych životných i psycho-spoločenských situáciách.
V roku 1984 je po prvýkrát pozvaný zúčastniť sa na formáte bytových výstav, iniciovaných výtvarníkom Deziderom Tóthom pod názvom Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu. Tie boli založené práve na výtvarnej parafráze vybraného diela z dejín umenia. Prezentoval tu aj zrkadlový objekt Konštrukcia z troch deštrukcií, v ktorom metaforicky – prostredníctvom princípu svetla a tieňa – približuje jednu zo základných kresťanských hodnôt: odpustenie.
Čarného tvorbu 80. rokov charakterizuje intenzívny záujem o médium svetla, zrkadlové efekty (napr. diela Okno, Kubistický portrét, Uzol, Salvador Mundi I. a i.) a optické ilúzie. V nasledujúcej dekáde prevažuje práca s objektom, projektovaným obrazom i textom alebo readymadom (napr. cyklus Relikviárov). V nultých rokoch jeho heterogénna tvorba ešte väčšmi expanduje do priestoru a autor realizuje viacero intermediálnych inštalácií (Ready Movies, Epicentrum, Žehlenie pre mužov a i.).
V poslednom období sa vracia k maľbe, výrazne napríklad vo výstave Schrödingerova mačka – Mačkin Schrödinger (Galéria 19, Bratislava, 2017), ktorá zhodnocovala Čarného záujem o iluzívnosť maliarskeho média i motív zrkadlenia.
Bez časovej postupnosti
Ale späť ku knihe. Po stručnom úvode, pod ktorý sa spoločne podpísali umelcove deti historička umenia Daniela Čarná a kurátor Juraj Čarný, je jadro monografie venované dôsledným interpretáciám, ktoré formulovala historička a teoretička umenia Jana Geržová. Jej analýzy vychádzajú z dlhodobého sledovania Čarného tvorby, ako aj z ich viacerých vzájomných kurátorsko-autorských spoluprác. Geržovej metodika prístupu k tvorbe nepostupuje striktne chronologicky, ale prostredníctvom reflexií jednotlivých tematických okruhov. Prechádza stratégiami Čarného tvorby a dôsledne interpretuje jednotlivé diela, často v širšom kontexte analógií.
Hneď v úvode autorka upozorňuje, že jednotlivými dielami sa nezaoberá v časovej postupnosti, ale text „uvádza kapitola Od citácie k postprodukcii, ktorá mapuje jeden z kľúčových segmentov jeho tvorby a končí sa kapitolou Maľba v hlavnej úlohe, ktorá by teoreticky mohla stáť na začiatku a nie na konci.“
Koncepcia textu, nazvaného zámerne paradoxne Archeológia súčasnosti, obsahuje okrem analýz aj množstvo obrazového materiálu diel, ich detailov i celkových fotografických pohľadov na inštalácie. Geržová k obrazovým reprodukciám vyberá aj fragmenty textov iných autorov/autoriek, ktorí sa Čarného tvorbe venovali. Niekedy sa až môže zdať, že publikácia je textovo príliš preťažená a kladie na čitateľa/čitateľku priveľké nároky na sústredenie.
Neúnavné hľadanie
Hutný kunsthistorický text v závere vyvažuje voľnejší žáner rozhovoru, ktorý s autorom vedú umelcove deti už spomínaní Daniela Čarná a Juraj Čarný. To umožňuje aj osobnejší pohľad a odkrytie tém, ktoré silne determinovali nielen tvorbu, ale aj život a postoje Ladislava Čarného: pôsobenie v kresťanskom disente, detstvo, študentské roky, dlhoročné pedagogické pôsobenie na Trnavskej univerzite a VŠVU v Bratislave, ako aj pôsobenie na Základnej umeleckej škole a metodická práca v oblasti výtvarného vzdelávania.
Výrazným pozitívom, dôležitým aj pre zahraničnú recepciu tvorby autora, je záver publikácie, ktorý tvorí kompletný anglický preklad Geržovej textu. Otázkou je, prečo sa neprekladal aj rozhovor, ktorý objasňuje viaceré zaujímavé momenty z osobného života i tvorby umelca. Publikáciu graficky prehľadne upravil Stano Masár a vydal ju Kruh súčasného výtvarného umeni.Premýšľanie nad svetom
Kniha o tvorbe Ladislava Čarného je dôležitou publikáciou na poli monografií o výtvarnom umení. Objasňuje východiská a stratégie autorovej umeleckej činnosti a prináša konzekventný teoretický text pre lepšie pochopenie jeho výtvarného rozmýšľania. V neposlednom rade ho približuje aj ako osobnosť, ktorá neúnavne hľadá spôsob, ako svoje hodnoty i filozofické premýšľanie nad svetom zhmotniť do podoby umeleckých artefaktov. A tie sú nielen výsledkom jeho tvorivo-intelektuálnej činnosti a estetických kritérií, ale predovšetkým výzvou do ďalšieho dialógu.
Ján Kralovič (1984)
Historik umenia, pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU v Bratislave. Publikuje v odborných časopisoch (Jazdec, Ostium, FlashArt, artalk.cz, Fraktál, Profil, Vlna a i.). Je autorom kníh Teritórium ulica – Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 – 1989 na Slovensku (Slovart/VŠVU, 2015) a Majstrovstvo za dverami (Slovart/VŠVU, 2017).
Jana Geržová, Daniela Čarná, Juraj Čarný: Ladislav Čarný
Bratislava: Kruh súčasného umenia Profil, 2022
Epicentrum, 2010, videoinštalácia, tri modliace sa deti. Foto: archív autora
