Zabúdanie na krásu

Bilančné hodnotenie literatúry pre deti a mládež 2020 je pre lepšiu orientáciu rozdelené najmä podľa genológie, a to na poéziu, spoločenskú prózu, personifikovanú rozprávku bez výraznejšej mágie, inštruktívnu literatúru a literatúru faktu. Tým sa naznačí aj kvalitatívny stav v danom žánrovom modeli. Už toto delenie poukazuje na pestrosť slovenskej detskej literatúry, ako aj na dôležitý znak súčasnej literatúry pre deti, ktorým je žánrová kontaminácia. Tým, že kniha pre deti plní viacero funkcií, dochádza k relativizácii žánrových hraníc. To však predstavuje pre autorov aj „tenký ľad“, pretože sekundárna funkcia často prevýši primárnu – estetickú funkciu a výsledok je potom rozporuplný.

Častejšia a výraznejšia práca autorov s formatívnou či poznávacou funkciou literárneho textu do istej miery odzrkadľuje aj potrebu súčasnej spoločnosti vychovávať a vzdelávať aktuálnu generáciu v informačne presýtenom svete s pochybnými morálnymi vzormi. Ako sa to autorom darí, zosumarizujeme v závere bilančného hodnotenia s odporúčanými titulmi pre rodičov, učiteľov či knihovníkov, aby vedeli ponúknuť dieťaťu kvalitnú knihu z roku 2020.

Poézia na koni

Po 37 rokoch Erik Markovič našiel rukopis jedinej knihy pre deti Jána Ondruša (1932 – 2000), konkretistu z okruhu tzv. trnavskej skupiny, ktorá vyšla pod názvom Kreslím koňo koňaté vďaka Literárnej nadácii Studňa. Ondruš dokončil knihu v roku 1983, vydavateľstvo však zoškrtalo texty a autor ju odmietol vydať v takto okresanej podobe. Ako už naznačuje názov titulu, v ktorom je aliterácia a novotvary, zbierka hýri jazykovou vynaliezavosťou, tvorivosťou a hrou. Ondruš sa hrá s jazykom a jeho možnosťami, prekrúca ho a vytvára rôzne novotvary, kreované podobne ako detské okazionalizmy, ktorými si dieťa vynaliezavo kompenzuje svoju nedostatočnú slovnú zásobu. Celá zbierka môže hravou formou rozvíjať jazykový cit detského čitateľa. Pritom sa nezabúda ani na zvukovú stránku textov, preto mnohé nabádajú recipienta k ich spievaniu. Kompozične a zvukovo vyniká trojica Vlak, Nôž a Žaba, kreované na podobnom hravom princípe. Dôraz sa kladie predovšetkým na zábavnosť, k čomu sa využíva neobmedzená fantázia a nonsens: zvieratá krava kravitá, kôň konitý a sliepka sliepkatá disponujú výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, podobne ako dopravné prostriedky žigulo žiguláre, bicyklo bicykláre a motorko motorkulum. Básne výborne dotvoril vtipnými farbičkovými ilustráciami Daniel Hevier, ktoré pôsobia detsky autenticky.

Po výberových publikáciách tak takéto básne píše hevier (2018) a tak takéto básne pre deti píše hevier (2019) vybral Daniel Hevier do tretice svoje najlepšie texty, tentoraz piesne, ktoré vyšli pod názvom tak takéto texty piesní píše hevier (Trio Publishing, il. autor), čím sa kompenzuje nedostatkový žáner piesní, pop-poézie pre mládež. Mnoho piesní hudobne zrealizovala skupina Team a Pavol Habera, pričom súčasťou zbierky sú aj doteraz nezhudobnené texty. Čitateľa určite potešia aj autorove zaujímavé komentáre k niektorým textom. V rámci edície „Prvé čítanie“ vo vydavateľstve Matys vyšla Hevierova kniha Dočítania, decká! (il. autor), je teda určená čitateľovi od šiestich rokov. Synkretický titul tvorí abecedár, hravé „hevierovské“ básničky a krátke zábavné rozprávky, pričom učenie jednotlivých písmen podporujú autorove ilustrácie.

Poetka pre dospelých Mirka Ábelová napísala aj prvú knihu pre deti Pes Moko a jeho oko (OZ Brak, il. Ivana Šáteková). Milý príbeh vo veršoch je o inakosti a priateľstve psa Moka a chlapca Viliho, ktorí spoločne hľadajú oko pre Moka, čím sa vzájomne zbavujú samoty. Počas cesty stretajú zvieratá, ktoré takisto disponujú nejakou odlišnosťou (napríklad ryba je s nohami a žltá myš s bodkami), čo funkčne prehlbuje daný problém. Veršovanie o vonkajšej a vnútornej kráse je veľmi kultivované, samozrejme, v tom množstve rýmov sa nájdu aj slabšie rýmové dvojice. Miestami by mohli byť menej explicitne zobrazené pocity. Príbeh má však predvídateľnejšiu naráciu a záver.

Svoju štandardnú úroveň si udržiavajú poetky Jana Šimulčíková v knihe Básničky pre šikovné jazýčky (Perfekt) a Gabriela Dittelová v zbierke Kuk do knižky (Trio Publishing). Oba tituly sú adresované predškolákom a prvočitateľom. Ich poetika je milá a hravá s jemným humorom. V solídne zvládnutých textoch obe autorky tematizujú pre dieťa predškolského veku blízke javy ako obliekanie, jedenie, spanie či hranie sa. Súčasťou kníh sú aj básničky o prírode, kvetoch a zvieratkách, ako aj intertextuálne básne o známych rozprávkových bytostiach. Riekankovým textom možno vyčítať len miestami konvenčnejšie spracovanie tém. Obe zbierky sú ilustračne a graficky príťažlivé, Šimulčíkovej texty sprevádzajú detsky autentické ilustrácie z Výtvarnej súťaže Karola Ondreičku – Mesiac detskej tvorby, ktorú organizuje Združenie Korytnačky, a Dittelovú vydarene ilustroval Ľuboslav Paľo.

Svojej najnovšej zbierky Štvorlístky (Mayor) sa, žiaľ, nedožila skúsená dvojdomá poetka Dagmar Wagnerová (1939 – 2020). „Básničková babka“ v tematicky pestrej zbierke najväčšiu pozornosť venuje zvieracej ríši, ktorú personifikuje, pri čom často využíva humor. Autorka často pracuje aj so zvukovou stránkou veršov. Škoda, že kniha nemá lepšiu grafickú a ilustračnú zložku.

Nápadité texty zo školského prostredia (o učiteľoch, učení, známkach, spolužiakoch, láske a pod.) ponúka Pavol Jurga v zbierke Svet gombička (Perfekt, il. Ján Hanuliak). Zábavné básne by mohli osloviť čitateľa na rozmedzí mladšieho a staršieho školského veku. Ich najsilnejšou stránkou je vypointovanie, hoci v knihe sa popri lepších textoch nájde aj viacero slabších básní. Rozkolísanú kvalitu zbierky znižuje ilustračná zložka.

Slabšia v pointovanom komponovaní je Paula Sabolová Jelínková v knihe Čo je nové v básničkove (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Zbierku tvoria básne na rôznorodé témy, od prírody cez veci a ich personifikovanie po ľudské vzťahy. Autorka sa snaží o lyrické obrazy a humor. Veršovanie je štandardné, niektoré texty sú nápaditejšie, iné menej.

Po štyroch rokoch vydal svoju druhú básnickú zbierku pre deti Vladimír Leksa-Pichanič s názvom Chcel by som byť slonom na Srí Lanke (Perfekt, il. Anna Gajová). Podobne ako v prvej knihe autor kreuje texty s epickým podlažím zväčša o zvieratách, pričom sa snaží o humor, ktorý miestami je vydarený, miestami nie. Najväčším nedostatkom je opäť práca s rytmom a s tým spojená ťažkopádnejšia syntax. Solídne nápady sú teda zle spracované.

Problémy s rytmom a rýmom má aj Pavol Kaiser, ktorý po roku prišiel s druhou knihou pre predškolský vek Čvirikov prvý let (Smart Guys, il. Marcel Králik). Titul vyšiel vďaka štedrej crowdfundingovej podpore. Ide o konvenčný zvierací príbeh vo veršoch, ktorý je priamočiarejší a predvídateľnejší. Text sa zameriava na strach Čvirika pred prvým letom, čiže na hodnotu odvahy, pričom sa pracuje s vtipom.

V crowdfundingovom vydavateľstve Ezopo (s ešte štedrejšou podporou ako kniha P. Kaisera) vyšli Veruške Bobekovej (vlastným menom Viera Kočiš Čechová) tri textovo-obrazové naratíva pre deti, a to Ripka; Maruška; 6 detí, ktoré si sama aj ilustrovala. Ide o tri príbehy vo veršoch, kde sa konvenčným spôsobom stvárňuje téma hendikepu, pomoci a rodiny. Z hľadiska genológie ide o epickú, príbehovú poéziu s výraznou ilustračnou zložkou, ktorá je určená deťom mladšieho školského veku. Vo všetkých troch tituloch je veršovanie na veľmi slabej úrovni – vyznačuje sa enormným množstvom gramatických rýmov (v rýmových dvojiciach sú najmä verbá). Viackrát možno identifikovať aj neprirodzenú syntax či narušený rytmus. V poradí prvá kniha Ripka má formu denníka, v ktorom protagonistka Ripka píše o svojom hendikepe – od narodenia je nemá (ako ryba, čím sa vysvetľuje jej pomenovanie). S touto nepriazňou osudu sa snaží vyrovnať, čo autorka spája s priamejším didaktizmom, keď sa ostatné deti vysmievajú rôznym odlišnostiam. Prijatie svojho hendikepu sa však nekreuje postupne ani originálne. Autorka do narácie neinvenčne vkomponovala aj motív smrti babky, s čím sa spájajú explicitné a neautentické pocity so sentimentom. Zatiaľ čo v prvej knihe sa len náznakovo pracovalo s fantastikou, druhú knihu – Maruška, možno označiť za veršovanú rozprávku. Bobeková opäť vytvára naráciu prostredníctvom tragickej osudovosti: ružová víla dá hrdinke Maruške pri narodení srdce plné lásky, čierna sudička jej dá do vienka odpadávanie vlasov za každý dobrý skutok. Podobne ako v prvom titule aj tu autorka stvárňuje motív smrti, tentoraz však na konci zomiera protagonistka, ktorá nezištne pomáha vo svete napriek vedomiu, že ju to zabije. V prvoplánovom závere teda nedochádza k žiadnemu prekvapeniu, Maruška koná dobro, hoci vie, že ju to pomaly zabíja. Bobekovej posolstvo je však problematické, keďže nepracuje so žiadnym druhým plánom (to, že z Maruškiných vlasov sa po jej smrti stali pavučiny počas babieho leta, nepovažujeme ani za vhodné posolstvo, ani za dostatočný druhý významový plán). Podobne plytká je aj tretia kniha, rozprávka vo veršoch s názvom 6 detí, v ktorej sa opäť zameriava na osudovosť a smrť. Šesť detí je šesť duchov, ktorí žijú spolu v jednom dome, čo je zobrazené pomerne hororovo. Zomreli im rodičia, pričom najstarší súrodenec sa mal o nich postarať. On sa však rozhodol pre cestovanie a rodičia naňho uvalili kliatbu. Ak sa chce zbaviť kliatby nepokoja, musí za seba nájsť náhradu, ktorá sa postará o tých šesť detí. Už ako starec nijako invenčne ne/prekabáti dievča – pripomínajúce Marušku z predošlej časti –, ktoré ho na chrbte donesie do toho domu, tam ju nechá a ona sa následne postará o šesť duchov, z ktorých sa nakoniec stanú živé deti. Posolstvo je explicitne vyjadrené v klišéovitom závere. Opäť sa narácia modelovala bez akýchkoľvek hlbších významových rovín.

Pesničky obľúbeného speváka pre deti Mira Jaroša opäť dostali aj knižnú podobu pod názvom Knižka pre (ne)poslušné deti (Ikar, il. Edita Hajdu), ktorá je adresovaná predškolákom. Zbierka obsahuje päť dlhších básní/piesní, v ktorých sa využíva refrén, preto sú určené aj na spievanie. Ide o konvenčné veršovačky zo života detí, prírody, zvieratiek (najvydarenejšia je báseň Strašidlá o prekonávaní strachu), v ktorých sa objavujú ošúchané aj gramatické rýmové dvojice. Súčasťou titulu sú aj otázky a úlohy, ktoré slúžia buď na osvojenie faktov (pod otázkou je formálne prevrátená odpoveď), alebo na rozvíjanie nižších kognitívnych procesov.

Fakty zo sveta vtákov sprostredkúva prostredníctvom básničiek Anna Sláviková v zbierke Vtáčiky okolo nás (Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry, il. Peter Cpin, fotografie Miroslav Saniga). Už názvy niektorých textov naznačujú (Lekár ďateľ, Múdra sova), že básne budú konvenčné. Poznatky (o výzore, potrave, správaní, prostredí, význame daného druhu vtáka) sú podané priamočiaro deskriptívnym spôsobom a s častým využitím gramatických rýmov.

Didaktizujúce veršovačky napísala Petra Gmucová do debutového leporela Afrika z kufríka (Ikar, il. a dizajn Katarína Hutníková), určeného recipientom od osemnástich mesiacov. Leporelo je súčasťou kufríka, čo nepochybne zaujme mnohých rodičov. Viacerých rodičov prilákajú aj moralizujúce štvorveršia s častým gramatickým rýmom, ktorých cieľom je poučiť dieťa o dôležitosti cvičenia, čistoty, upratovania, jedenia zeleniny atď. Robí sa to však príliš priamočiaro.

Triviálny jednoduchý veršovaný príbeh v knihe Čmeliak Vinco (Fortuna Libri, il. Sabína Liptáková) od Moniky Novákovej je určený recipientovi predškolského veku. Čmeliak Vinco každého naokolo obviňuje z krádeže jeho pančucháčov, pričom rozuzlenie je prezradené na začiatku knihy vo venovaní: „Venujem všetkým zábudlivcom.“ Recipient sa teda už na začiatku môže dovtípiť, že pančucháče čmeliak niekde zabudol, pričom miesto, kde ich zabudol, nie je vôbec originálne. Otázne je, prečo čmeliak najprv neprehľadal vlastný dom, ale najprv začal vonku obviňovať ostatné zvieratá. Nepracuje sa teda ani s klimaxom, ani s prekvapením.

Vlastným nákladom vydala Vlasta Lipárová vo vydavateľstve Enribook zbierku Farebný rok (il. Marianna Lipárová). Príroda a zvieratá sú v textoch spracované konvenčne, bez akejkoľvek originálnosti či prekvapivej pointy.

V poradí tretiu zbierku inštruktívnych básničiek vydala Soňa Antalová pod názvom Aká farba, aký kvietok? (ECO-AS, il. Andrea Rolková). Leporelo priamočiaro a neinvenčne predstavuje farby prostredníctvom kvetov, pritom sa čitateľ oboznamuje aj s tým, ako daný kvet vyzerá, aké má využitie a pod. Poznávacia funkcia jednoznačne prevažuje nad estetickou.

Zvuk, chuť a vôňa detstva

Druhú knihu pre deti vo vlastnom vydavateľstve vydal Peter Gärtner pod názvom Čakanie na sneh (il. Marta Matus). Ako už naznačuje názov titulu, chlapčenský ja-rozprávač s nadšením čaká na sneh, s čím premyslene súvisia mnohé detaily, preto z textu cítiť zvuk, chuť a vôňu zimy. Atmosféra od konca jesene do Vianoc je lyricky pôsobivá a jemne nostalgická a príjemne ju dotvárajú ilustrácie. Príbeh možno zasadiť do 90. rokov na slovenské sídlisko, preto čitateľ mladšieho školského veku sa pravdepodobne bude pýtať dospelých na neznáme reálie vtedajšej doby. To však nenaruší porozumenie, práve naopak, detský recipient zistí, čo sa robilo v zime v čase bez moderných technológií. Z narácie pôvabne cítiť autobiografickosť, preto krátke epizódky pôsobia verne, čo určite osloví aj dospelého čitateľa.

O čosi mladšiemu recipientovi, na pomedzí predškolského a mladšieho školského veku, je adresovaná druhá časť o živote detí Kajky a Gorana Tone Revajovej, ktorá vychádza po roku s názvom Kiko jeden, Kiko dva. Schody do mora (Trio Publishing, il. Katarína Krajčovičová). Protagonisti sú trocha starší, tematizuje sa ich dovolenka pri mori v Chorvátsku. Opäť sa výborne strieda presvedčivá chlapčenská perspektíva s dievčenskou. Podobne ako v prvej časti je narácia detsky autentická, nežná, prirodzená a s jemným humorom.

Podobnému čitateľovi je určená aj próza Krištof, vrabec z prvej Cé (SPN – Mladé letá, il. Juraj Martiška) od skúsenej prozaičky Marty Hlušíkovej. Autorka si naďalej udržiava svoj kvalitatívny štandard. Solídny príbeh reflektuje pocity žiaka prvého ročníka a tému školy, krivého obvinenia, rodiny, priateľstva a (telesného a sociálneho) hendikepu.

O čosi mladšie dieťa reflektuje Alžbeta Skalová v (zatiaľ dvojdielnej) sérii o predškolákovi Gabkovi (obe Fortuna Libri, il. Marek Mertinko). Prvá časť Gabko a jeho rodina sa zameriava na životné situácie detského protagonistu v rodine (narodeniny, spanie, obliekanie, upratovanie), druhá časť Gabko v škôlke na udalosti v materskej škole (odlúčenie od rodičov, jedenie, umývanie, hranie). Oba tituly ponúkajú štyri jednoduché, no milé príbehy, ktoré recipientovi predškolského veku autenticky (napríklad cez prirodzený detský egocentrizmus) sprostredkúvajú životné skúsenosti predškoláka. Poznávacia a didaktická funkcia je v nich funkčne zakomponovaná, vďaka čomu vzniklo prínosné čítanie pre predškolákov.

Téma mentálneho hendikepu je prítomná v próze Náš brat Hlavička (Slovart, il. Juraj Balogh) od Juraja Raýmana. Ide o solídny dobrodružný príbeh s prvkami detektívky o priateľstve a akceptácii človeka s postihnutím. Pocity chlapca s autizmom sú stvárnené originálne prostredníctvom skupiny motívov súvisiacich s morom, s čím sa pracuje na viacerých miestach. Príbeh, určený čitateľovi od desiatich rokov, sa vyznačuje dynamickou naráciou, napätím a humorom. Miestami je však nedostatkom zjednodušenie, neprimeranosť či predvídateľnosť.

Naopak rozvláčnou naráciou bez výraznejšieho napätia a prekvapenia sa vyznačuje druhá časť o hrdinke Anči s bujarou fantáziou Anča z Pomaranča a tajomný neznámy (Slovart, il. Jana Malatincová) od Kataríny Škorupovej. Ústredným problémom príbehu je tentoraz návrat otca z Afriky po trištvrteroku, a teda jeho ne-prijatie dcérami, keďže nechal manželku s troma deťmi. Autorka sa snaží o vtip, mnohé časti teda pobavia čitateľa mladšieho školského veku.

Skúsená prozaička Mária Lazárová tentoraz vydala textovo-obrazový príbeh Láska za plotom (Rory, il. Andrea Schmidtová), kvalitou zaostávajúci za štandardom, ktorý autorka nastavila vo svojich predošlých knihách. Idylický príbeh konvenčne zdôrazňuje vzťah starých rodičov k vnúčatám prostredníctvom ich vzťahu k zvieratám.

Július Belan pokračuje v knižnej sérii o futbalovej kariére Carlosa, a to štvrtou časťou To je finta, Carlos! (Slovart, il. Lea Schulze), určenou čitateľovi od desiatich rokov. Z veľkých trávnatých futbalových ihrísk sa dej presúva na malé betónové ihriská pouličnej ligy. Popri futbale, čo určite zaujme chlapcov, sa tematizuje priateľstvo a vzťah s frajerkou, ale nedynamické rozprávanie sa vyznačuje rozvláčnosťou, verbalizmom, nefunkčným detailizmom a deskriptivizmom i snahou o humor. Titul na konci obsahuje aj úlohy a test na typ hráča, ktoré však rozvíjajú len tie najnižšie kognitívne úrovne recipienta.

Ako vždy, ale s jednou výnimkou

Po dvoch výborných rozprávkach prišla Slavka Liptáková s poetickou novelou Nová oktáva (Stodola Lišov, il. Zuzana Mlynarčíková), ktorú možno adresovať dospievajúcej mládeži a dospelým. Zložitosť problému a jeho náznakové zobrazenie si spomedzi tínedžerov vyžaduje skúsenejšieho a vnímavejšieho čitateľa. Protagonistkou príbehu je jedenásťročná Moma, veľmi talentovaná klaviristka, ktorá stráca fyzický cit v prstoch a tým priamoúmerne aj vnútornú stabilitu, čo súvisí s krehkým obdobím dospievania. Autorka autenticky stvárňuje jej prežívanie, a to aj cez druhý, kompozične oddelený, príbeh, ktorého hrdinku možno interpretovať ako akési Momine dvojča, jej vnútorný, snový svet či druhé – paralelné ja.

Naopak ľahšie čítanie dospievajúcej mládeži ponúka skúsená prozaička dievčenských noviel a románov Lena Riečanská v próze Chráň moje tajomstvá (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Tematicky, schémou aj štandardnou kvalitou je text podobný autorkiným predošlým knihám. Riečanská sa opäť zameriava na život, problémy a pocity dospievajúceho dievčaťa, tentoraz štrnásťročnej Sofie, ktorej zomrela mama pri autohavárii, čo umožnilo autorke venovať sa vyrovnávaniu sa so smrťou blízkej osoby, ne-prijatiu otcovej novej partnerky, jeho odchodu do Afriky splniť sen zosnulej manželky a následnému presunu detí z Bratislavy do dediny (bez signálu) na východné Slovensko. Prozaička však až príliš konkretizuje pocity protagonistky cez „denníček-spovedníček“, ktorý pôsobí sentimentálne a v ktorom je miestami neprimerane použitý jazyk ôsmačky. Podobne ako v predošlých prózach, aj sem Riečanská zakomponovala nejaký aktuálny problém, konkrétne znečisťovanie prírody, pričom sa sem-tam nevyhla moralizovaniu. Popritom sa solídne tematizuje to, čo aj v predošlých knihách, a to rodina, starí rodičia, priateľstvo, láska, škola, hudba a šport s občasnou snahou o humor.

Najväčším pozitívom románu Zostanem s tebou (Slovart) Miroslavy Varáčkovej je dôkladné zameranie sa na problém striedavej starostlivosti a jej dôsledky na život sedemnásťročnej Terezy. Text je zručne napísaný, číta sa ľahko, hoci niektoré myšlienky či názory protagonistky, priameho rozprávača, sú miestami príliš dospelé. Popri hlavnom probléme sa tematizuje aj otcova nová priateľka a postupný proces jej prijatia, priateľstvo, škola, umenie a láska, pri ktorej sa už autorka sentimentu nevyhla. Kniha určite osloví čitateľov od pätnástich rokov.

Tému hendikepu, praktickú slepotu, stvárňuje Dominika Elizabeth Hladíková vo svojej najnovšej próze Maličkosti (E.J. Publishing, foto: Ivana Palečková). Zaujímavosťou je, že samotná autorka, podobne ako sedemnásťročná protagonistka Mia, má zrakový hendikep, autorka pri písaní teda vychádzala aj z vlastných skúseností, preto text nadobúda autobiografický charakter, čo potvrdila Hladíková vo viacerých rozhovoroch. Rovnako priznáva, že písanie má pre ňu artterapeutický účinok. Kniha teda môže mať biblioterapeutickú funkciu pre ľudí so zrakovým postihnutím a môže formovať toleranciu vo vzťahu k ľuďom so zrakovou odlišnosťou. Text, adresovaný čitateľovi od štrnástich rokov, zobrazuje (miestami zjednodušene) aj tému priateľstva, rodiny a lásky, riešenie problémov je však predvídateľnejšie. Najväčším nedostatkom je neprimeranejší jazyk: sedemnásťročná hrdinka (priamy narátor) občas hovorí jazykom prislúchajúcim niekomu mladšiemu, dvadsaťročný Peter, naopak, rozpráva príliš dospelo, respektíve ich prehovory či statusy na sociálnej sieti vyznievajú ako motivačné citáty, teda klišéovito.

Ústrednou témou novely Ľubice Brix Zadné vrátka (Equilibria) je šikana a jej dlhoročné dôsledky. Príbeh sa začína, keď má Lucia jedenásť rokov a prestupuje na inú základnú školu. Tam sa začína šikana, ktorá trvá tri roky. Následne sa povrchovo predstaví štúdium na gymnáziu a vysokej škole a Lucia má zrazu štyridsať rokov, pričom sa stále vyrovnáva s traumou z detstva. Najväčším nedostatkom prózy je jej vševediaci rozprávač, ktorý doslovne všetko pomenúva a všetko určuje, pričom sa miestami nevyhýba ani moralizovaniu či patetizmu. Autorka hypertroficky pracuje s abstraktnými slovami a ku koncu knihy sa uvažovania o šikane začínajú opakovať, pričom sa daný problém neprehlbuje.

Mnohých tínedžerov oslovil aj román Algoritmus lásky (Vydavateľstvo Motýľ) od Lenky Kyselicovej. Autorka strieda perspektívu dvoch priamych narátorov, Anny a Filipa, ktorí sa do seba zaľúbia. Na začiatku príbehu sa nahromadilo veľmi veľa problémov, osemnásťročná Anna prežila detstvo len s mamou, ktorá strieda jedného partnera za druhým, v prostredí plnom drog, bitiek a mafiánov, ktorými bola hrdinka aj znásilnená, po čom sa neúspešne pokúsila o samovraždu. Následne pred protagonistkinými očami zabijú jej mamu a druhýkrát sa neúspešne pokúsi o samovraždu. Tak sa dostáva do programu na ochranu svedkov. Na Filipovi, idealizovanom chlapcovi, Kyselicová podobne nahromadila veľa problémov: samovražda brata, rozvod rodičov, otcova nová manželka, ktorá čaká syna, čiže Filipovho nevlastného brata, a rakovina matky. Po tomto úvode začína osudová láska spomenutých dvoch hrdinov, pri ktorej sa nešetrí sentimentom, klišé a patetickosťou.

Podobnú skupinu čitateľov oslovil aj román Netopierka (Vydavateľstvo Motýľ) Michaely Elly Hajdukovej, ktorý disponuje podobnými nedostatkami ako vyššie hodnotené prózy. Hlavná hrdinka, sedemnásťročná Linda hrá v rockovej kapele, ktorá sa stane úspešnou. Text upozorňuje na aktuálny problém, negatívnu stránku médií, ktoré môžu ohýbať informácie, a tým ovplyvňovať mienku spoločnosti. Popritom sa tematizuje rodina (rozvod), škola (so snahou o vtip), priateľstvo a láska (idylický priateľ), pričom sa autorka nedokáže vyhnúť sentimentu. V šťastnom závere sú všetky problémy i vzťahy vyriešené (s mamou, priateľom, priateľkou i nepriateľkou).

Obsahom i jazykom anachronicky pôsobí kniha Lastovička (Daxe, il. Zuzana Pallaghyová) od Pavla Komlóssy-Okáliho. Text nefunkčne kontaminuje idealizovaný príbeh s faktami. Protagonisti (približne 14- až 15-roční) sú infantilní, dialógy neprirodzené, jazyk patetický a sentimentálny.

K rozprávkam bez výraznejšej mágie

Marek Vadas spolu s ilustrátorkou Danielou Olejníkovou nadviazali na úspešnú spoluprácu z predošlej knihy a vydali ďalší vydarený textovo-obrazový príbeh Krutá Marta (OZ Brak), adresovaný deťom predškolského veku. Próza pôsobivo reflektuje etiku vzťahu k zvieratám a fakt, že mnohé zvieratá sú cítiace bytosti. To sa pôvabne realizuje cez tradičnú akciu, reakciu a následnú zmenu nezbednej protagonistky – „krutej“ Marty. Celostranové plnofarebné ilustrácie Olejníkovej vtipne dotvárajú príbeh a sú jeho organickou súčasťou. Krutá Marta môže esteticky účinne formovať detskú empatiu k zvieratám.

Zábavný príbeh napísala Zuzana Csontosová pod názvom Hurá, ide sa na výlet! (Albatros, il. Marta Matus). Najväčším pozitívom knihy, určenej čitateľovi od siedmich rokov, je premyslená práca s humorom: zvieratá sa vyberú na dovolenku, čo umožnilo autorke kreovať vtipné charaktery či situácie. Komické sú aj Csontosovej komentáre narácie, ktorá je pútavá a dynamická.

O text tretej časti o pavúčej rodine Websterovcov: Aký pavúk, také vlákno (Slovart, il. Boris Šima) podľa rovnomenného animovaného seriálu RTVS sa postarala Vanda Rozenbergová. Šesť vydarene vystavaných dobrodružstiev, adresovaných čitateľovi od ôsmich rokov, zdôrazňuje hodnotu viacgeneračnej rodiny, priateľstva, práce, radosti a starostlivosti. Aktuálnosťou pôsobivo vyčnievajú posledné dva príbehy, a to o akceptácii odlišnosti a nástrahách internetu. Príjemná narácia plynie ľahko a dynamicky, vyzdvihujeme aj vytváranie novotvarov zo sveta pavúkov.

Podobné hodnoty (rodina, domov, priateľstvo, pomoc, darovanie) zdôrazňuje aj leporelo Márie Nerádovej Brlôžky (Meda, il. autorka), ktoré vyšlo vďaka crowdfundingovej podpore. Kniha je funkčne prispôsobená najmladšiemu recipientovi. Príbeh je jednoduchý, každá dvojstrana predstavuje jeden brlôžok. Po jednotlivých brlôžkoch putuje najstaršie kozliatko, ktoré poslala mama koza po čerstvý kvások. Bytosti brlôžkov napriek tomu, že kvások nemajú, vždy niečo kozliatku ponúknu, preto sa každá dvojstrana končí vetou: „Kozliatko sa poďakovalo a utekalo ďalej“. Aditívna kompozícia sa končí cyklicky, kozliatko sa vráti domov s kváskom. Prostredníctvom motívu cesty sa dieťa predovšetkým oboznamuje s rôznymi zvieratami. Najväčším prínosom leporela je jeho ilustračná zložka, ktorá milý príbeh dotvára. Ilustrácie brlôžkov sú plné detailov, v ktorých autorka často uplatňuje humor.

Svoj štandard si udržiava Roman Brat v zbierke jedenástich próz a rozprávok Ja nechcem byť mimozemšťan a iné príbehy (Perfekt, il. Miroslav Regitko), určených čitateľovi od deviatich rokov. V poradí prvý text, spoločenská próza s využitím fantastiky, je dlhší, ale nejde sa v ňom do hĺbky problému (obezita, láska, mimozemský pôvod a fantastická schopnosť). Ostatných desať textov je krátkych, zväčša ide o konvenčnejšie rozprávky o láske, priateľstve, lakomstve a namyslenosti.

Zaujímavý nápad, personifikovanie hviezd, tmy a strachu malej hviezdy z tmy spracovala do komiksovej podoby dvojica Bea Révayová a Matej Mazák, ktorý mal na starosti celostranové ilustrácie. Kniha Malá Hviezda (Matje!), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore, môže prispieť k prekonávaniu strachu dieťaťa. Malej hviezde Rozmarínke, zastupujúcej dieťa, spadne lampášik na Zem, a preto sa ocitá v nočnom lese, v ktorom si vo fantázii vytvára strašidelné predstavy. Ich reálnu nestrašidelnú podobu jej pomáha odkrývať samotná Tma s podobou dievčatka, čím ju zaúča, aby dokázala svietiť, lebo zo strachu z tmy to nedokáže. Text je určený deťom od ôsmich rokov, ale pokojne ho možno čítať aj recipientom predškolského veku.

Solídnejším štandardom je aj kniha 10 prípadov detektíva tchora Hektora (Fortuna Libri, il. Magdalena Takáčová) od Dany Hlavatej. Detektív tchor Hektor spolu so svojím asistentom prasiatkom Alfonzom Klobásom riešia desať jednoduchších prípadov zo zvieracieho sveta. Niektoré prípady sú lepšie prepracované, iné menej vydarené.

Podobne kvalitatívne nevyvážená je aj kniha krátkych komiksov Šašo Vtipťapo (Admiral Films) od Andreja Kolenčíka a Tomáša Grečka, ktoré vychádzali v časopise Bublina. Protagonistom je šašo s názvom Vtipťapo a ako už jeho nomen omen naznačuje, primárnym cieľom textov je pobaviť čitateľa, čo sa niekde darí, niekde zas nie, pretože ide o prvoplánový a miestami trápny humor. Niektoré vtipné odkazy pochopia len dospelí čitatelia, rovnako je otázne, do akej miery detský recipient porozumie takým slovám, ako napríklad vysoká literatúra, duchovný rozvoj či dezinformácia a ich parodovanie. Vtipťapo zväčša usmerňuje neschopného kráľ(k)a, čo umožnilo autorskej dvojici reflektovať rozličné problémy ako materializmus, ekológia, detská práca, hoaxy atď. Niektoré príbehy sú paušálne, bez výraznejšieho nápadu a pointy.

Slabšiu rozprávku Ako sa stal Gusto pilotom (Slovart) napísala Lucia Zednikovičová, ktorá je zároveň aj ilustrátorkou knihy. Jednoduchá narácia o ceste za snom, v ktorej sa vrabec Gusto chce stať pilotom, je určená čitateľovi od štyroch rokov. Príbeh je však neinvenčný, bez výraznejšieho napätia, prekvapenia a hlbších významových rovín.

Podobne neinvenčná je aj rozprávka Muška v ružovom pyžame (Fortuna Libri, il. Edward Foxell) od Moniky Novákovej. Protagonistkou je hlúpa a naivná, ale charakterovo dobrá mucha Fonzínka, ktorá je neprávom obvinená zo sfúknutia pouličnej lampy, preto hľadá v lese niekoho, kto by ju opravil. Následne sa stereotypne tematizuje sedem stretnutí, prostredníctvom ktorých sa nepodnetne pranierujú ľudské negatívne vlastnosti ako vzťahovačnosť, pýcha či ohováranie.

Ne-súdržnosť funkcií

Logopédka a autorka viacerých kníh pre najmenších recipientov Svetlana Kapalková napísala ďalšiu podnetnú knižku Nina ide spinkať (OZ Krajina čitateľov, il. Martin Krkošek) pre deti od jedného roka, čomu je vhodne prispôsobená veľkosť aj väzba titulu. Jednoduchý krátky príbeh sa odohráva pred spaním, v ktorom mama predstavuje pre Ninu bezpečie a čítanie pred spaním príjemné ukončenie dňa. Kapalková premyslene pracuje s kompozičnou a jazykovou stránkou, opakujúcu schému a kratučké vety so slovami s nízkym počtom slabík, vybrané podľa frekvencie používania, využíva, aby detský recipient dostatočne porozumel príbehu. Slovami dať a môj sa vyjadruje prirodzený egocentrizmus dieťaťa, ktorý je v texte vyvážený starostlivosťou protagonistky o svojho plyšového zaja. Pravidelným čítaním tejto inštruktívnej knihy pred spaním možno nenápadne pripraviť dieťa na spánok.

Na pomedzí inštruktívnej rozprávky a literatúry faktu je František z kompostu (Monokel) Simony Čechovej, podobne žánrovo kontaminovaný ako autorkin debut Včelár Jožko z minulého roku, pričom si to opäť sama vydarene ilustrovala. Textovo-obrazový naratív, určený deťom od troch rokov, poukazuje na úlohu dážďoviek v ekosystéme (v debute Čechová poukazovala na význam včiel). Hodnota dážďoviek sa kreuje prostredníctvom procesu sebapoznávania v stretnutiach s ostatnými živočíchmi, čím sa detský čitateľ oboznamuje aj s významom iných živočíchov. V závere sa premyslene vyzdvihuje kompostovanie a koniec titulu obsahuje informácie o dážďovkách a komposte.

K inštruktívnej literatúre možno zaradiť aj knihu Jany H. Hoffstädterovej To sme my (E.J. Publishing, il. Marta Mészárosová), pretože v texte je len náznak príbehovosti, t. j. zobrazuje sa jeden deň štvorročného Artúra, ktorý je členom netypickej rodiny. Inštruktívnosť spočíva práve v predstavení nezvyčajnej rodiny a vo formovaní tolerancie k odlišnosti: Artúr má troch nevlastných súrodencov, jeho sestra Ester a brat Maťo majú iného otca a sestra Tereza má inú mamu. Hlavnou myšlienkou je, že aj atypická rodina môže byť funkčná a šťastná. Rodinu dotvárajú starí rodičia, náznakovo –  cez ilustráciu – sa pracuje aj s motívom smrti starého otca a následne nájdením nového partnera. Podobne náznakovo cez ilustráciu sa zobrazuje homosexuálny pár a multikulturalizmus. Text nijako nevyniká, môže byť však podnetom na začatie rôznych diskusií s dieťaťom. Titul zaujme najmä celostranovými ilustráciami plnými detailov, zaujímavostí a humoru. Kniha obsahuje aj úlohy (napríklad kresba svojho rodostromu priamo do knihy) a otázky, ktoré však rozvíjajú len tie nižšie kognitívne procesy (zväčša identifikovanie informácie v texte alebo v ilustrácii).

Marta Mészárosová ilustrovala aj titul Etiketa. Pravidlá slušného správania (Slovart), ku ktorému text napísala Mária Hurbanová. Kniha, adresovaná recipientovi od piatich rokov, explicitne poskytuje návody, ako správne zdraviť, podávať ruky, stolovať, obliekať sa a ako sa správať v električke, v kine, na návšteve či na schodoch. Niektoré informácie sa vzhľadom k adresátovi – dieťaťu mohli vybrať primeranejšie a zobraziť sa z detskej perspektívy. Dominantná a prínosná je ilustračná zložka, v rámci ktorej vyzdvihujeme aj prácu s humorom.

Zámerom knihy Lucie Senajovej Dobrodenkovej O Rudkovi so šmatlavým jazýčkom (INFRA Slovakia, il. Elena Rabčanová) je formovať u dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku akceptovanie a prijatie odlišností, konkrétne dieťaťa Rudka s jazykovými ťažkosťami, pričom sa snaží aj povzbudzovať deti s nejakým hendikepom. Kniha obsahuje dva príbehy. V prvom je dejovosť úplne potlačená, fakty o predčasne narodenom dieťati, oneskorenom vývine či hendikepe nie sú podané nijako zaujímavo. Druhý jednoduchý príbeh zdôrazňuje myšlienku, že každý je v niečom dobrý. Prínosné môžu byť fakty a otázky na krajoch strán, ktoré nabádajú k dialógu medzi rodičom a dieťaťom.

Po roku vydala Paulína Feriancová už štvrtú časť série Sme školáci pod názvom Nika, Leo a zázračné pierko. Sme štvrtáci (Albatros, il. Eva Chupíková). V próze s prvkami fantastiky sú boldom alebo farebne vyznačené vybrané slová. Príbehy sú však rozvláčne a nenápadité. Po každej časti nasledujú dve otázky, ktoré sa pýtajú len na identifikovanie informácie v texte. V závere kniha obsahuje osem inštruktívnych básničiek, v ktorých sú nahromadené (a boldom zvýraznené) vybrané slová bez pointy, a teda s minimálnou umeleckou hodnotou. Titul, určený čitateľovi od deviatich rokov, obsahuje opäť, podobne ako predošlé časti, aj hru.

V poradí už štvrtú inštruktívnu knihu o pocitoch vydala Iryna Zelyk. V titule Ja a pánko Hnev (Female Force, il. Viktoria Radushynska) s podtitulom Pozoruhodná kniha o tom, ako ovládnuť svoj hnev sa tentoraz zamerala na ovládanie hnevu. Text má rovnaké nedostatky ako predošlé autorkine knihy. Opäť sa využíva neproduktívna schéma, a to rozpoznanie pocitu, jeho následné prijatie a napokon zvládnutie. Opäť sa to realizuje neprimerane vo vzťahu k detskému recipientovi, t. j. detský aspekt sa podceňuje aj preceňuje, no nerešpektuje. Využíva sa neprimeraný jazyk, ktorý je príliš abstraktný, patetický a priamočiary, a teda detskému svetu vzdialený.

Detská psychologička Petra Arslan Šinková vydala knihu Mami, oci, poďme sa porozprávať (Príbehy na rozvoj emocionálnej inteligencie dieťaťa) (Fortuna Libri, il. Katarína Gasko) s cieľom rozvíjať u predškolského dieťaťa emocionálnu stránku. To sa realizuje cez tri banálne a priamočiare príbehy o socializácii, sebavedomí a šikane. Súčasťou titulu sú aj rady pre rodičov.

Emocionálnu stránku recipienta by mali rozvíjať aj dve knihy Sone Vancákovej Ďakujem, mami a Ocko – môj hrdina (obe Equilibria, bez vročenia, il. Ľudmila Andiľová). Oba bezpríbehové texty len idealizovaným a deskriptívnym spôsobom vymenúvajú vlastnosti, schopnosti či zručnosti (autorkiných) rodičov, čím sa ďakuje rodičom za výchovu.

Ne-príťažlivé fakty

Po troch rokoch Katarína Kosánová a Andrea Gregušová vydali druhú časť o výtvarnom umení pod názvom Ako umelci vidia svet (Slovart, il. Nataša Štefunková). Prínosný titul zážitkovo predstavuje dvadsať slovenských výtvarníkov. Táto interaktívna kniha obsahuje rôznorodé a poväčšine podnetné úlohy pre čitateľa od siedmich rokov. Svojím konceptom môže byť veľkým pomocníkom pre učiteľov (nielen) výtvarnej a literárnej výchovy, pretože má výborný potenciál funkčne formovať estetické cítenie a výtvarnú kompetenciu dieťaťa.

Aj ďalšia kniha Andrey Gregušovej v spoluautorstve so Zuzanou Mitošinkovou pod názvom Vincent. Pátranie po stratenej vode (Egreš, il. Lucia Žatkuliaková) funkčne prezentuje dieťaťu mladšieho školského veku poznatky, k čomu efektívne prispieva bohatá ilustračná zložka na každej strane. Ako je pre vydavateľstvo Egreš typické, a za to si zaslúži uznanie, jeho knihy sa snažia systematicky formovať vzťah detí k životnému prostrediu. Titul Vincent poukazuje na význam hodnoty vody, ktorá je základom všetkého. Pre knihy tohto vydavateľstva je charakteristická žánrová kontaminácia, (nielen) tu sa kombinuje literatúra faktu s inštruktívnou literatúrou, rozprávkou a detektívkou. Vodník Vincent spolu so sestrou Ester a učiteľkou Minerálkou Búrlivou pátrajú po stratenej knihe kníh Vodovode, ktorá obsahuje všetku múdrosť vody. Pri pátraní im pomáhajú rôzni vodníci (s čím sa autorky vyhrali), napríklad lesní, morskí, dažďoví, ľadoví či podzemní (každý druh má svoju funkciu). Popritom sa čitateľovi v dostatočnej miere prezentujú rôzne informácie o vode: predovšetkým jej význam pre život, kolobeh v prírode, ale aj charakteristika jazier, plies, vodných nádrží, potokov, riek, morí, ľadovcov atď. a s tým súvisiaca fauna a flóra. Informácie sú podané pre detského čitateľa zrozumiteľne. Inštruktívnosť spočíva vo formovaní potreby ochrany vody, čo explicitne potvrdzujú záverečné rady, ako vodu chrániť . Knihu odporúčame využiť pri výučbe prvouky či prírodovedy.

Tomáš Kompaník prišiel s dobrým námetom, ktorý zrealizovala Soňa Uriková do prozaickej podoby s názvom Jašo na jarmoku (ahaslovakia, il. Dominika Šikulincová). Barborke sa na jarmoku stratí pes Jašo a následne sa navzájom hľadajú. Prostredníctvom jednoduchého príbehu a striedaním personálnej a animálnej perspektívy sa autori snažia oboznámiť detského čitateľa s tradičnými ľudovými remeslami, ako napríklad s čipkárstvom, rezbárstvom či kováčstvom. V popredí je teda  hodnota práce, dotvorená významom rodiny a priateľstva. Ide o prínosný titul, určený recipientovi od piatich rokov, keďže ľudoví remeselníci postupne zanikajú a súčasné dieťa ich takmer vôbec nepozná. Kniha na konci obsahuje aj informácie o tematizovaných remeslách.

Remeslá sú súčasťou aj synkretického titulu Poviem ti, ako to bolo. Život detí v tradíciách, hry, piesne a kroje (Perfekt, il. Štefan Cpin a Miroslav Regitko) od Ivana Mrvu. Cieľom publikácie je predstaviť, ako kedysi žili deti, ich hygienu, stravovanie, mená, hračky, odev, prácu, hry, vzdelávanie, zvyky, tradície, nebezpečenstvá (aj epidémie a s tým súvisiace očkovanie) atď. Zaujímavo podané informácie funkčne dotvárajú rôzne žánre, a to najmä frazémy, piesne, básne, riekanky, vyčítanky a hádanky. Súčasťou textov je slovník archaizmov a historizmov a rôzne zaujímavosti. Kniha môže byť dobrým pomocníkom pri výučbe vlastivedy.

Štrnásť remesiel predstavuje aj Valentína Figeľová v knihe Džbány, košíky, medovníky. Spoznaj naše remeslá (Slovart), ktorú si sama ilustrovala. Informácie nie sú podané veľmi atraktívne, pomáhajú však ilustrácie. Za každým remeslom sa nachádza úloha (zväčša ide o kreslenie).

Pes je protagonistom debutu Zuzany Dušičkovej Timo a hviezdna obloha (Zum Zum production), ktorý vyšiel vďaka crowdfundingovej podpore. Z hľadiska žánru jednoduchý príbeh je na pomedzí rozprávky a literatúry faktu: pudlíka Tima v lese sprevádza netopier Štrubik, ktorý mu ukazuje objekty na nočnej oblohe. Detský čitateľ sa tak priamo oboznamuje s hviezdami, mesiacom, Polárkou, Malým a Veľkým vozom, Veľkou medvedicou, meteoritmi a pod., čo možno využiť pri výučbe prírodovedy. Atmosféru hviezdnej oblohy dotvárajú celostranové ilustrácie Adely Režnej.

Zaujímavú osobnosť predstavila starším čitateľom Diana Mašlejová v knihe Štefánia, korunná princezná (Občianske združenie Bratislavské rožky, il. Bianka Török a Gábor Gyenes), a to belgickú princeznú Štefániu (1864 – 1945), ktorá žila v kaštieli v Rusovciach, čo je mestská časť Bratislavy. Ide o celkom pútavo podanú autobiografiu, hoci autorka sa miestami nevyhla sentimentu či nadnesenejšej narácii.

Prvú osobnosť, Milana Rastislava Štefánika, zo série Veľkí ľudia z malej krajiny predstavili Róbert Čemerička a Stanislava Čemeričková v knihe Ja som Milan (Snowball, il. Milica Doláková), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore. Prostredníctvom ja-rozprávania sa detský čitateľ konvenčným spôsobom spočiatku oboznamuje so Štefánikovou kariérou hvezdára, ktorú narušila prvá svetová vojna. Následne sa autori zameriavajú na jeho snahy o samostatnosť Československa. Kniha môže poslúžiť učiteľom ako úvod k predstaveniu tejto veľkej osobnosti našej malej krajiny.

Aj komiks Dobrodružstvá Milana Rastislava Štefánika vyšiel vďaka crowdfundingovej podpore. O text, scenár sa postaral Tomáš Kriššák, ilustrácie zabezpečil tandem Tomáš Eniac Cíger a Frenky Hříbal. Dielo je určené stredoškolskej mládeži, čomu zodpovedá abstraktnejší jazyk, avšak s tým súvisí aj nadnesenosť textových častí. Výsledok je teda rozporuplný; kým spočiatku bola narácia odľahčená humorom či fantastickými motívmi, postupne zážitkovosť klesá (a s tým aj estetická funkcia textu) a začína dominovať nadmerná informovanosť bez priestoru na „nadýchnutie“ čitateľa.

Užitočný môže byť pracovný zošit Anetty Vaculíkovej Škriatok Zdravý tanier (Zum Zum production, il. Adela Režná), ktorého zámerom je formovať u dieťaťa zdravý vzťah k jedlu. Čitateľa siedmimi kapitolami o jedle, jeho zložení, pôvode, výrobe atď. sprevádza škriatok Zdravý tanier. Niektoré informácie sa mohli podať zrozumiteľnejšie alebo zážitkovejšie. Súčasťou zošita sú aj rôzne úlohy.

Na život dážďoviek sa zamerala Lucia Šukolová vo svojom debute Dážďovky (E.J. Publishing, dizajn Boris Meluš), určenom najmladším recipientom. Text však dážďovky originálnejšie nepredstavuje; vecne informuje, ako vznikajú a žijú, čím sa kŕmia a v závere vysvetľuje ich pomenovanie. Neprimeraná je dĺžka niektorých viet a pojem kokón, ktorý sa v texte ani nevysvetľuje. Leporelo v tvrdej väzbe, inšpirované Montessori pedagogikou, zaujme predovšetkým vizuálnou stránkou. Čierno-biele ilustrácie, pri ktorých sa využívajú najmä geometrické tvary, mierne vystupujú z väzby, čo dieťa navádza, aby po nich ťahalo prstom, čím sa môže rozvíjať jeho jemná motorika. To môže byť podnetom  na písanie prvých písmen.

Na záver

V poézii pre deti stále dominuje jazykovo orientovaná poetika s dôrazom na zábavnosť, pričom v nej absentuje výraznejšia reflexívnosť a záujem o ťažšie témy. Jednoznačne však možno odporučiť zbierku Kreslím koňo koňaté  J Ondruša, ktorá svojou originálnosťou zo slovenskej detskej poézie vyčnieva. Overenú kvalitu predstavujú publikácie D. Heviera tak takéto texty piesní píše hevier a Dočítania, decká! V tomto roku vynikol aj zaujímavý básnický debut pre deti Pes Moko a jeho oko M. Ábelovej. Predškolákov a prvočitateľov môže zaujať Kuk do knižky G. Dittelovej a Básničky pre šikovné jazýčky J. Šimulčíkovej.

Autentické životné skúsenosti dieťaťa sú zobrazené v príbehoch Čakanie na sneh P. Gärtnera, Kiko jeden, Kiko dva. Schody do mora T. Revajovej a Krištof, vrabec z prvej Cé M. Hlušíkovej. Pre predškolákov odporúčame sériu o Gabkovi od A. Skalovej. Veľké problémy možno identifikovať v príbehoch pre mládež a tínedžerov. Tieto prózy sú síce zväčša dynamické, napriek stovkám strán sa čítajú ľahko a rýchlo, ale autori sa najmä pri zobrazení vnútorného sveta a citov, predovšetkým lásky a problémov, nedokážu vyhnúť šablónovitosti a sentimentu. Napriek tomu ide o populárne tituly, ktoré tínedžeri čítajú. Píšu o nich literárne blogy či recenzie, v drvivej väčšine veľmi pozitívne. Za zamyslene stojí fakt, že samotní autori (a vydavateľstvá) posielajú týmto blogerom svoje knihy zadarmo (s očakávaním priaznivého hodnotenia). Našťastie, jeden titul predsa len možno odporučiť tínedžerom, a to novelu Nová oktáva S. Liptákovej.

Rozprávka, kreovaná na personifikácii bez výraznejšej mágie, priniesla tri podnetné tituly: pre predškolský vek Krutú Martu M. Vadasa na rozvoj empatie k zvieratám, na výborné pobavenie knihu Hurá, ide sa na výlet! Z. Csontosovej a tretiu časť Websterovcov. Aký pavúk, také vlákno V. Rozenbergovej na príjemné vyzdvihnutie hodnoty rodiny.

Problémy má inštruktívna literatúra, ktorá zámerne pracuje s mimoestetickými funkciami (napríklad formovanie vzťahu ku kompostovaniu, tolerancie k netypickým rodinám či slušného správania), a preto je ťažké udržať ich pod estetickou funkciou. Darí sa to v ďalšej knihe S. Kapalkovej Nina ide spinkať a S. Čechovej (František z kompostu).

Mnohé knihy z kategórie literatúry faktu možno využiť pri výučbe viacerých predmetov na prvom stupni základnej školy, napríklad (nielen) na výtvarnej výchove Ako umelci vidia svet  K. Kosánovej a A. Gregušovej, na prvouke či prírodovede Vincent. Pátranie po stratenej vode  dvojice A. Gregušová a Z. Mitošinková, na vlastivede Jašo na jarmoku S. Urikovej či Poviem ti, ako to bolo. Život detí v tradíciách, hry, piesne a kroje I. Mrvu.

Poznámka: Štúdia je čiastkovým výstupom grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre -násťročných).

Mgr. Dávid Dziak, PhD. (1992)

Vyštudoval učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Špecializuje sa na literatúru pre deti a mládež. Nedávno mu v spoluautorstve (Zuzana Stanislavová, Martin Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopise Slniečko (2020 – 2021, roč. 75) a Vertigo (2018, č. 5), v zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a Kráľovná (Perfekt, 2021) a na portáli knihynadosah.sk (2019). Tohto roku mu vyjde zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. Michal Souček).