S literárnou tvorbou som začala ešte ako dievča. Najprv to bola iba poézia, neskôr poviedky. Cesta k prvej knihe bola skôr náhoda. Ležala som v nemocnici a rovnako ako iné spolupacientky som sa pokúšala pliesť sveter. Nejako sa mi nedarilo. Lepšie povedané, záhadný vlnený výtvor sa nakoniec nedal ani vypárať. Preto som sa rozhodla tráviť čas trochu inak. Takto vznikla moja prvá kniha Rozprávky pre dobré deti.

Prečo literatúra pre deti? Vždy som mala rada rozprávky. Väčšina z nich sa končí dobre a človek neodchádza od knihy so smutným pocitom. V rozprávkach je možné všetko. Zároveň je táto tvorba svojím spôsobom limitovaná veľmi citlivými mantinelmi, ktoré určujú, čo a ako je v detskom svete chápané, použiteľné a vhodné. No celkom prvoradým dôvodom, prečo som si zvolila literatúru pre deti, je môj syn Max. Je tým najlepším poradcom aj kritikom v jednej osobe. Inšpiroval ma aj na tvorbu série Prešibané dvojčatá (Vydavateľstvo Fragment), ktorá pre mňa znamená čosi ako návrat do detstva. Knihy prezentujú vzťah dvojičiek, Miša a Jakuba, z ktorých každý sa správa úplne inak. Kým Jakub sa aspoň pokúša byť vzorným dieťaťom, Mišo sa na vzorného nemieni ani len hrať. Neznáša učenie, školu a bifľovanie radšej prenecháva svojmu bratovi, ktorý je za jedno s Mišovým úhlavným nepriateľom – Jankom Truľkom Pripečeným. Jednotlivé kapitoly sú popretkávané emotívnymi monológmi hlavných hrdinov, a či už ide o ich sny, túžby, ale aj hnev, dvojčatá si rozhodne nedávajú servítky pred ústa. Búrlivé hádky, súrodenecká rivalita o počítač a plány na pomstu samozrejme nesmú chýbať. Dvojčatá sa postarajú o zábavu nielen svojim rodičom, ale aj učiteľke slovenského jazyka, ktorú prezývajú Vyschnutá tvár, matematikárovi Gaťkovi a potrápia aj susedu pani Slížikovú.

Musím uznať, že dvojčatá z mojich kníh tak trochu zmenili aj mňa. Je veľmi obohacujúce môcť sa vrátiť v čase a pozerať sa na svet cez okuliare sebavedomých detí dnešnej doby. Práve začínam s piatym dielom. Dúfam, že sa vám bude páčiť...