Vyhľadávanie
Psychológovia a pedagógovia už v 60. rokoch minulého storočia postrehli, že zlomovým vekom pre čítanie v celoživotnej perspektíve je obdobie desiateho roku života dieťaťa. Rakúsky vedec R. Bamberger tvrdí, že ak sa dieťa nestane čitateľom v tomto veku, sotva sa ním stane neskôr. Mediálna analytička Ľubica Suballyová z Literárneho informačného centra pripúšťa, že vzťah k literatúre sa vo výnimočných prípadoch môže prebudiť aj neskôr, v období puberty či skorej adolescencie. „ V tomto prípade však ide o mizivé percento.“ Ako dodáva, čitateľský návyk nie je daný len psychosociálnym stupňom vývoja osobnosti, ale aj nadobudnutými čitateľskými zručnosťami, podnetnosťou prostredia a ďalšími osobnostnými danosťami. „Nesporne sú však vrodené intelektové vlastnosti určujúce. Z chudobného prostredia vzišlo mnoho intelektuálov, vedcov, spisovateľov.“
A čo podnety zvonka? Študenti si podľa analytičky vyberajú knihy predovšetkým podľa odporúčania priateľov, o polovicu menší vplyv má „meno“ autora. Až za týmito dôvodmi nasleduje orientácia podľa vyhraneného záujmu a vplyvu rodiny či školy – až potom je to „angažovanosť“ recenzií a reklamy. „Všetky uvedené vplyvy sa podieľajú na tvorbe a udržiavaní vzťahu k literatúre spoločne,“ pripomína Peter Valček. Zaujímavá aj v oblasti čítania je väzba medzi rodičmi a deťmi. „Knihy čítajú obe kategórie rovnako intenzívne. Kde čítajú rodičia, tam čítajú aj deti, a naopak, kde nečíta rodič, tam sotva číta dieťa... V tom druhom prípade má preto veľký význam posilňovať čitateľské aktivity aj mimoškolskou klubovou činnosťou,“ hovorí Suballyová.
Výskum Čítanie 2005 nám zase ponúka pohľad do knižníc v slovenských domácnostiach. „Na počet kníh v domácnosti sme sa pýtali 10-ročných detí. Málo alebo žiadne knihy v domácnosti deklarovala desatina detí, vyše pätina opýtaných uviedla, že majú doma maximálne 25 kníh. Najviac, takmer 37 percent detí uviedlo, že v ich domácnosti je asi 100 kníh, takmer každé piate do 200 kníh a vyše desatina oslovených má do 300 kníh. Aj to je pomerne priaznivé zistenie,“ skonštatoval Valček.
Každodennými čitateľkami beletrie sú najmä ženy. Situácia medzi mužmi a ženami je vzácne vyrovnaná pri záujme o odbornú literatúru. „Beletriu a odbornú literatúru oveľa menej čítajú ľudia s nižším vzdelaním, ale v skupine obyvateľstva so základným vzdelaním či remeslom je zasa veľmi silná a kvalifikovaná skupina extenzívnych čitateľov periodickej tlače. A to nie najmä bulváru, ale všetkých typov periodík,“ uzavrel Valček.
HN
