Vo vzťahu k základnému definovaniu titulu publikácie, ako neprimeraného uctievania spoločenského normatívu, by zbierka celkom iste zniesla charakteristiku „kritika doby“. Adresátom básní sú tu však univerzálnejšie mechanizmy spoločenského fungovania. Ak kritika, tak sa týka používania slova ako nástroja hierarchizácie a manipulácie vôbec. Vizuálna stránka textu tak nepôsobí len ako literárne experimentovanie, ale ako rituálne krútenie sa okolo významu slova z rôznych (grafických) pohľadov, za účelom jeho rozkladu.