Prozaická kniha autorky (1977) napísaná formou fiktívnych rozhovorov s členkami kultu žijúcimi v lese o tom, prečo sa uzavreli do skupiny okolo speváckej hviezdy a prečo sa vzdali domova a vlastnej rodiny. Komunita mimo civilizácie je vzdialenou analógiou „detí kvetov“ nového tisícročia, jej príslušníčky však neprotestujú proti malomeštiackemu spôsobu života, ani proti politike, vlastne neprotestujú proti ničomu, len sa oslobodzujú. Unikajú od rodín, od svojich rutinných životov, od spoločenských predstáv, do ktorých mali zapadať. Autorkino východisko knihy možno chápať ako vzburu proti súčasnej záplave kultov. Ženy zvlastnej vôle nasledujú svoj kult, ktorý sa vzdal slávy, bohatstva, spoločenského výslnia, ambícií..., lebo len tu môžu byť celkom samy sebou.