Kniha sonetov Daniela Heviera.
"Hevierovu novú zbierku možno považovať jednak za obhajobu práva dospelého čitateľa na hru v poézii, jednak za akúsi (s)potrebnú poéziu – poéziu, ktorá svojím tónom, často aktuálnou témou, a formou, ktorá aj sviatočnému čitateľovi poézie kričí som báseň, má potenciál preniknúť k širokému okruhu čitateľov... Kombináciou civilizmu, cynizmu, znechutením zo stavu spoločnosti a kultúry, nostalgie, subtílnej lyriky a brilantnej ľahkosti narábania so slovom, štýlom a frazémou je Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov tak trochu postmoderným pendantom k Válkovmu Milovaniu v husej koži (1965): „dávaj si pozor na jamy / mesto je plné dier / tu nie je žiadne miami / tu ľahko stratíš smer […] už z toho pekla nevyblúdiš / staneš sa jedným z našich ľudí / skysneš tu kámo do smrti // staneš sa časom hlavou rodu / prestaneš hundrať na náhodu / a rátať blbé minúty“ (s. 125)." Ivana Hostová, Knižná revue