V knihe osemnásťročného debutanta prevláda téma identity, ozrejmovanie si základných pravidiel jestvovania v izolácii a spoločnosti. Časť textov tvoria krátke impresie, lyrické pointované náčrty, väčšiu pozornosť však básnik venuje dlhým meandrovitým úvahám, ktoré sa po roku 2000 stali nápadným poznávacím znakom Hablákovej poetiky. Opisy a monológy, vedené v reálnej a hypotetickej rovine, odrážajú autorovu nerozhodnosť, neskúsenosť a ostávajú záznamami procesov myslenia pred ich štylistickou a pragmatickou korekciou.