Druhá prozaická kniha autora (nar. 1960), ktorá obsahuje tri prózy inšpirované jeho prácou na záchytke. Kiežby miesto, ktoré dalo meno tejto knižke, čitateľ z vlastnej skúsenosti nepoznal. Miesto, kde sa to len tak hemží stratenými existenciami, notorickými alkoholikmi, bitkármi, sociálnymi prípadmi a samozrejme policajtmi. Miesto, kde sa odohráva bezpočet ľudských drám a nečakaných stretnutí. Víťo Staviarsky bol roky súčasťou jedného z nich, na záchytke pracoval ako ošetrovateľ. Aj vďaka tomu má jeho literárna správa z tohto prostredia punc nefalšovanej autenticity. Staviarsky je však okrem toho aj vynikajúci zapisovateľ prežitého a tak osudy ľudí zo samého okraja spoločnosti čitateľ spoznáva ako keby sme bol sám ich priamou súčasťou. Aj preto platí, že ak sa už ocitnúť na záchytke, tak najlepšie v Staviarskeho próze.