Herci Zuzana a Ján Kronerovci | Klavírista Peter Pažický |
Pódium s fľašami plnými poézie |
Ohlasy na pásmo boli skvelé |
V posledný februárový deň sa v pražskom divadle Viola uskutočnilo ďalšie z cyklu literárnych podujatí Slovenské osobnosti, ktoré v spolupráci so slovenským inštitútom v Prahe organizuje Literárne informačné centrum. Cieľom podujatia je prostredníctvom známych hereckých osobností "zviditeľniť" slovenskú kultúru v českom prostredí. Po rozhlasovej hre Petra Gregora Interview a po básňach a textoch Laca Keratu zazneli tentoraz vo Viole verše slovenských básnikov.
Pražský knižný veľtrh „Svět knihy“, absencia slovenskej literatúry a slovenského jazyka po rozdelení republík oživila vzájomné kontakty literárnej spolupráce a českí kolegovia z Violy nám vytvorili tie najlepšie podmienky, aby sme sa mohli pred ich publikom predstaviť. V známom pražskom divadle sa uskutočnilo čítanie z tvorby troch generácií významných slovenských básnikov s podnázvom „Ťažká krivka doletu“.
V predstavení zazneli básne Jána Smreka, Miroslava Válka, Jána Buzássyho, Ivana Laučíka, Mily Haugovej, Kamila Peteraja, Evy Lukáčovej, Jany Beňovej a Erika Grocha. Čítania sa ujali v českom prostredí známi slovenskí herci Zuzana a Ján Kronerovci. Režisérsky dohľad nad podujatím mal Roman Polák, za klavírom sedel a poéziu hudobne podfarboval Peter Pažický.
Menu z toho najlepšieho, čo v slovenskej poézii existuje, spestrili dve krátke, na čítanú poéziu tematicky nadväzujúce videonahrávky klipov podľa básní Jany Beňovej, ktoré výstižne dokumentovali novátorské trendy v slovenskej poézii. Po predstavení boli diváci obdarovaní fľašami so zvitkami básní – posolstvom z ďalekého a blízkeho sveta autorov.
Hodinové čítanie prinieslo skĺbenie literatúry s hereckým umením, čo bolo zárukou kvalitného predstavenia. Do Prahy sme cestovali s cieľom predstaviť našu literatúru pred českým publikom, no čítanie neuniklo ani pozornosti Slovákov žijúcich v hlavnom meste.
Ohlasy na pásmo boli skvelé, tvorba aj prezentácia zaujali. Pozvaní hostia po predstavení poukázali nielen na kultúrny, ale aj na pragmatický aspekt a zmysel podobných literárnych udalostí: keď sa budú od seba odďaľovať niekdajšie dve blízke kultúry – česká a slovenská, postupne dôjde aj k izolácii oboch jazykov a môže sa stať, že naše deti a české si už nebudú rozumieť... A to by predsa nikto z nás nechcel.