Vyhľadávanie
Prvé vydanie prelomovej knihy Ladislava Mňačka Oneskorené reportáže. Začiatkom roka 1963 vyšla Mňačkovi kniha Kde končia prašné cesty, ktorá sa komunistickému vedeniu vôbec nepáčila, pretože ukazovala Slovensko pravdivejšie, ako chceli. Už v polovici roka však Mňačko uverejnil v týždenníku Kultúrny život štyri príbehy z pripravovanej knihy Oneskorené reportáže a až vtedy nastala hystéria. Komunistické vedenie si neprialo, aby sa niekto vracal k stalinskému obdobiu spred desiatich rokov. Nechýbalo veľa a kniha by vôbec nevyšla, mocenské boje vo vnútri KSČ však spôsobili, že Oneskorené reportáže dostali najvyššiu prioritu a vyšli v obrovskom náklade v novembri 1963.
Kniha je zložená z jedenástich poviedok, "reportáží", pričom každá z nich je otriasajúcim príbehom o tom, ako štátna moc, reprezentovaná straníckymi úradníkmi, dokázala vstúpiť do životov ľudí a často ich úplne zničiť.
Táto kniha patrí medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre a v roku 1963 v istom zmysle otvárala novú etapu našej literatúry. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch.
Ladislav Mňačko získal za túto knihu najvyššie ocenenie Štátnu cenu za literatúru, dotovanú sumou 100 tisíc korún československých.
Vydavateľstvo politickej literatúry hneď po prvom vydaní urobilo dve dotlače. Celkový náklad knihy bol 103 420 výtlačkov.
