Podľa Pavla Števčeka "na Podrackej esejach najväčšmi oslňuje fakt, ako vie ľudskú existenciu a jej peripetie interpretovať v podriadenosti voči Duchu. Ten veľký a nezničiteľný dovidí všade a dopátra sa všetkého: zmyslu lásky a erotiky, zmyslu jazyka a slova, zmyslu pohybu človeka v dejinách, v smrteľnosti aj nesmrteľnosti. Aj názov knižky je preto taký presný: Podracká naozaj tvorí a štrukturuje mýtus človeka jedinca v aktivitách dejinotvorby, humanizmu a etiky."