Nedávno som na internete natrafila na článok z Pravdy z februára 2006. Podľa neho sa stala najpredávanejšou knihou v roku 2006 Da Vinciho kód Dana Browna, v roku 2005 to boli Harry Potter a Polovičný princ J. K. Rowlingovej. Redaktorkina sumarizácia: „Čísla predajnosti hovoria o tom, že Slováci uprednostňujú zahraničné bestsellery pred slovenskou literatúrou“ (M. Jenčíková, Pravda, 3. 2. 2006).

Ako fanúšik slovenskej literatúry som chcela zistiť, či sa od roku 2006 niečo zmenilo. Zdrojom môjho prieskumu boli rebríčky predajnosti na weboch kníhkupectiev a vydavateľstiev. Medzi najžiadanejšie knihy patria krimi príbehy Dominika Dána (o knihu Na podpätkoch bol enormný záujem ešte pred vydaním), Expedície Júliusa Satinského, knihy Pavla Hiraxa Baričáka, Jozefa Banáša, Jozefa Kariku, či Maxima E. Matkina. Veľmi pozitívny ohlas majú pravidelne i knihy z vydavateľstva EvitaPRESS, ale tiež tituly z edície vydavateľstva Ikar Mám talent. Populárne sú i tzv. sezónne hitovky, ktoré zaznamenávajú vysoké čísla predajnosti len vo veľmi krátkom období.

Čo sa zmenilo za 6 rokov na slovenskom knižnom trhu? V minulosti „ťahali“ slovenskú literatúru len autorky ženských románov, ako Keleová-Vasilková, Gillerová a i., ktoré napriek častému rozčuľovaniu sa „odbornej verejnosti“ nad kvalitou ich tvorby, vydláždili cestu k čítaniu slovenskej literatúry. Čitatelia konečne pochopili, že i na Slovensku sú spisovatelia, ktorí vedia upútať. Potvrdzuje to aj najnovšia správa z kníhkupectva Martinus.sk, najpredávanejšími titulmi za rok 2011 sú: Nie na ústa (Maxim E. Matkin) a Žiješ iba dvakrát (Dominik Dán). Treba však priznať, že vysoké čísla predajnosti niektorých kníh sú občas v priamoúmernom vzťahu skôr s dobrou PR propagáciou, ako s ich kvalitou.