Chýba mi v čítaní pokora. Azda už dlhšie. Schopnosť priznať si, že by sme mohli niečomu nerozumieť, pričom by nemusela byť chyba v texte. My nič, my muzikanti. Pijeme múdrosť sveta. Za vetou veta. Heslá dňa: zrozumiteľnosť, rýchlosť, hladkosť. Depilované texty s presnými hranicami a účelom. Vďaka detailnému marketingovému prieskumu vydavateľstiev odpovedajú na otázky pred ich vznikom, predvídajú, plnia túžby, sýtia príbehom, prípadne prehľadne štruktúrovanou, na úseky rozdelenou informáciou. Nevedno, či sa viac bojíme o čítanie alebo čítania. Úspešne, oblúkom sa vyhýbame úskaliam, zadŕhaniu, vybočeniu z rytmu, lúskaniu, lúšteniu, interpretácii vo vlastnom zmysle slova ako vnáraniu sa do textu. Niekedy so zvedavosťou, inokedy s nádejou, prípadne iba s dôverou. V (ne)možnosť dekódovania. Pohyb po hranici. Puritánski priekopníci v pustatinách západu dnešných USA údajne so sebou nosievali Bibliu a Homéra. Čítali úryvky. Sústredili sa na súboj, alebo sa našiel čas aj na opis štítu, výpočet lodí, náreky Jóba, Dávidove žalmy? Netuším, nebol som pritom. Dúfam. Čítam. Nechápem. Pochopím? Možno inokedy. Možno vôbec. V každom prípade, vďaka. Za dotyk. Možnosť byť s tebou. Text.
